Bleskovky »

18. decembra 2019 – 22:37

26.12.2019 po zraze o 10:00 hod.
v Pieniny sport center Červený Kláštor 37
Prajem Vám príjemné sviatky
a teším na tradičné stretnutie za každého počasia.
Prípadné info na 905 252043 alebo olejarzavinackryhabodkask

Print Friendly, PDF & Email
Read the full story »
2017
2016
2015
2014
2013
Home » 2011

Grécko 2010

Submitted by on 30. septembra 2010 – 13:46

V Grécku sme boli v roku 2008 aj 2009. Jarné Grécko sa nám osvedčilo. Je to naozaj príjemný začiatok sezóny. Chystáme sa od decembra. Najprv je nás 9. Postupne vypadne kvôli svadbe Peťo a na poslednú chvíľu aj Maťo.

2010_Grecko_Agrofiotis

2010_Grecko_Agrofiotis

O prvú zápletku sa postará Vlado. Auto síce vyberie už vo štvrtok, ale dorazí až v piatok pred obedom. Jumper je menší ako Ducato, strešný nosič nepasuje. Ložný priestor je menší ako v Traficu, takže nepasuje ani dvojitá podlaha. Peter nám síce vyrobí novú, ale nakladať začíname až o 17:00 a o 23:00 Milan končí montážou nosiča na bicykel.Vyrážame v sobotu o 4:10. Je to skoro, ale  čaká nás takmer 1500 km a tri obyčajné hranice. Až na drobný problém s naftou na Macedónsko – Gréckej hranici je cesta bez problémov a pred 23:00 sme konečne na našom obľúbenom táborisku na sútoku Venetikosu a Aliakmonu. Načneme obrovskú zásobu Imrovej slivovice a ideme spať. Venetikos príjemne hučí – asi je dosť vody.

Ráno vyrážame na Čierny kaňon Venetikosu. Vody je naozaj dosť, z dolného Aliakmonu zase nebude nič, vody je priveľa. Venetikos je na rozjazdenie veľmi príjemná voda. Na táborisku nám máva kopa ľudí, také kazašsko-grécke stretnutie, koláče sa ušli aj nám. Po obede si dáme rieku ešte raz, urobíme si ohník a konzumujeme Jožkove a Imrove zásoby.

Keďže vstávame skoro, prší až keď sme v aute na ceste na Mileapotamos. K novej diaľnici nemáme aktuálnu mapu a kedže plánovanú odbočku iba stavajú, trochu si pojazdíme v hmle po novej diaľnici. V Kranii zisťujeme, že vody je na Mileapotamose neúrekom. Najskôr sa hlásim za šoféra, potom na základe akéhosi vnuknutia do auta posielam nováčikov Rasťa a Joža. Začiatok je kritický, vody je veľa a my sme po zime nejakí pomalí. Imro pláva, kajak našťastie zastane múdro sám. Potom nám to už ide lepšie, taká brutálna WW3, kalná voda, vlny válce a občas nejaká neviditeľná skala. Natália pristáva na takom nemožnom mieste, že ju prúd vyhadzuje rovno na breh, Milan eskimuje, prosto sranda. Keď vidíme most pri Mikrolivade, sme celí šťastný. Nič som nenatočil, bolo to prirýchle. Na dolný úsek je vody priveľa, možno pri spiatočnej ceste to bude lepšie.

2010 Rieka Acheron

2010 Rieka Acheron

Zase prší. Je to jasné: keď prší, bude zjazdný Acheron, takže vyrážame k moru, tam bude vľúdnejšie. Cesta je fajn, počasie sa lepší, len Joža chytá hrôza, čo s ním zajtra Cháron a Kerberos na Styxe (Acheron) urobia. Večer trénujeme našu obľúbenú pesničku „Deti z Pirea“. Ide nám to lepšie, pretože okrem melódie už Vlado zohnal aj text. Ráno je nádherne.

Cez kopce presúvame k Acheronu. Vody je tak 2 m³ a je trochu kalná, nám to však stačí. Jožo sa vyhráža Kerberovi, že mu skontroluje očkovaciu schému. Ostatní radšej dávajú Cháronovi nejaký ten úplatok v eurách. Prvú obeť  si vybral strom, pod ktorým zabublal Milan.

Rieka Acheron

Rieka Acheron

Vjazd do „Gates of Hades“ bol naozaj zaujímavý, ani sme sa nestačili spamätať a boli sme tam. Keďže Acheron poznáme už z minulého roku, tak sme si plavbu užívali, len kamene nám trochu prekážali pri prejazdoch. Nejaké to kúpanie a eskimák boli tiež. V cieli v Glyki nás čakal Vlado s výborným gréckym šalátom. Spať ideme opäť k moru, je to blízko a je tam teplo a príjemne.

Ráno je na Joža strašný pohľad. Neviem, čo s Rasťom v noci robili, ale vyzerá ako po zápase s Kerberom. Musel som ich nahnať do mora, aby sa prebrali k životu. Dnešným cieľom je Agrofiotis. Podľa mapy je to 160 km po ceste I. triedy. Jožo chce byť dnes cyklista. No kopce ho za chvíľu presvedčili, že je to somarina. Nakoniec nám cesta trvala 5 hodín. Cestu sme si spríjemnili výbornými pomarančami a jahodami. Rieka vyzerá výborne, len cesta je čoraz horšia. Na treťom moste zastavujeme, lebo sa mi to už nezdá. Vlado chce ísť pešo. S Grékmi sa nevieme dohovoriť, takže nakoniec sadáme na vodu. Pekná čistá WW2, nám sa zdá však málo obtiažne. Doma by sme boli z takej vody nadšený.

Po chabých pokusoch zjednať dopravu sa vraciame na Acheron, aby si ho zišiel aj Vlado, ktorý šoféroval. Kopce sú naozaj hrozné. Rasťo trochu viacej brzdí a hneď sa začína dymiť z kolies. Nočnú jazdu prerušujeme  zastávkou v miestnej reštaurácii a za poriadnej tmy dochádzame na lúčku pri Acherone.

2010 Grecky team

2010 Grecky team

Voda je čistejšia a tak ideme znovu. Je to naozaj nádherná rieka, len to prenášanie vyčerpáva. Tri päťkové pereje sú neprejazdné kvôli stromom. A jedno nezjazdné miesto treba preniesť tak či tak. Po splave zjeme výborné Imrove cestoviny a vyrážame na sever, aby sme čo najskôr boli na diaľnici, ktorá nás dovedie pod Ioaninu a odtiaľ do Plaky na brehu Arachthosu. 

Podľa prietoku v Arachthose, ktorý reguluje priehrada, je ťažko posúdiť zjazdnosť Kalaritikosu. Tak s miernym napätím očakávame, koľko bude vody. Na vodočte medzi dedinami je 40 cm, čo je dobre, lebo maximum je 50 cm. Imro s Vladom sú správne nabudení, mne sa dnes veľmi nechce, ale nakoniec sadáme na vodu traja. Prvých 500 m je poriadna WW4. Vlado naviguje Imra a končí to napriek prilbe poriadnou bozuľou na Imrovej hlave. Ďalej to nejako zvládneme. Na konci štvorkového úseku je rieka zavalená stromom, potom už len pekná rýchla voda až po nový most medzi Mihalitsi a Pramantou. Betónový stupeň pod  mostom je lepšie pozrieť. Za ním je starý most s vodočtom. Na ňom 40 cm. Od 60 cm na tomto vodočte vznikajú v kaňone podľa sprievodcov nebezpečné, tažko prejazdné valce, ktoré nie je ako preniesť. Vodočet ukazuje rovnakú hodnotu ako pre dvoma rokmi. Vody je podstatne viac, váhame. Prichádzajú miestni vodáci, problém je vyriešený.

Vody je viac, poriadna WW3. Valce našťastie nie sú. Rasťo získava po dvoch kúpaniach a jednom eskimáku osobného inštruktora a ďalej je to bez problémov. Asfaltová cesta k mostu cez Arachthos, kde končíme splav, klesá asi 700 výškových metrov. Milan ide pomaly, aby sme šetrili brzdy. Táboríme na peknom táborisku s altánkom nad mostom. Jožo sa nám stará o kulinárske hody, všetci sú plní eufórie a je nám fajn.

Kalaritikos - záchranná akcia

Kalaritikos - záchranná akcia

Druhý deň dávame Kalaritikos znova. Štvorkový úsek nám včera stačil, tak sadáme na „Hrkopotamose“. Keď po 500 m dohrkáme do Kalaritikosu, sme celkom radi. Natáliu už zmáha únava, tak pred kaňonom končí. Začiatok kaňonu je fajn. Imro ako prvá loď nás bez varovania posiela do najťažšej pereje. Zaberám presne na opačnú stranu a prevraciam sa. Milan s kamerou na hlave padá tiež, aby ma mohol filmovať aj pod vodou. Ja vyliezam, Milan po hodnej chvíli eskimuje a o chvíľu je všetko OK. Pri prejazde okolo veľkej skaly sa prevracia Rasťo. Loď pláva kaňonom. Predbieham loď, asi po 500 m sa mi podarí zastaviť. Vyskakujem a chytám loď, vody je veľa, prúd silný a tak končím za jeden palec zachytený v skalnej stene 10 m pod mojou loďou. Postupne nachádzam puklinu v skale na nohy, potom štrbinu, do ktorej zakladám slučku a uväzujem loď, nakoniec ju aj vylievam, ale k mojej lodi sa neviem dostať. Po hodnej chvíli dopláva aj Rasťo. Bohužiaľ, míňa moju loď, a tak na slučke visíme traja: ja, Rasťo a jeho loď. Pokusy dostať sa k mojej sú neúspešné. Nakoniec Rasťa natlačím do lode a vystrčím proti prúdu, zajačik „Duracel“ by mu závidel, ale nakoniec je pri mojej lodi. Vyťahuje ma hádzačkou a potom je to už hračka.

Asi o tretej sadáme do auta a hurá domov. Cestou Vlado vykúpi všetku Metaxu v miestnom obchode, a tak stojíme ešte pred obchodom na hranici, kde kupujeme olivový olej, Fetu, Metaxu a iné blbosti. Na ceste v Srbsku sa ozýva buchnutie. Strácame Natálinu loď. Ešte šťastie, že ako správna loď padá k žabám do priekopy. Spíme v srbskom kempe pri hlavnej ceste a asi o 16:00 sme konečne v Trebejove. Auto sa držalo statočne, pokazilo sa až Vladovi v Prešove pred  HyperTescom.

Print Friendly, PDF & Email

Leave a comment