Home » Bialka [2015]

Bialka [2015]

Krajina : Slovensko / Poľsko

Oblasť : Vysoké Tatry

Kategória : horská rieka

Obťažnosť : WW I – III

Vlieva sa do : Dunajec

Najlepšie mesiace pre splav : jar – Máj, v lete po daždoch. Minimálny vodný stav pre splav MV – 8 m3/s na vodočte v Tribši  Vodočet v Lysej Poľane pre horný úsek musí mať minimálne 5 m3/s.

Nebezpečný úsek : celý

Obvyklý začiatok a koniec : zač. šopy nad Jurgowom, end podľa okolností (kruhový objazd Cierna Gora)

Plavbu spojiť s : Dunajec, Biela, Javorinka /Belá

Vodočet: Online – http://monitor.pogodynka.pl/#station/hydro/149200110

Táborisko: Jurgow – Salaszy, nutné zaplatit vlastnikovi pozemku Zarzad Lesnej wspolnoty Urbarialnej v Jurgowie, p.  Jozef Gombos, +48 661 21 77 66

:+48661217766

, Jurgow Nr.78 http://szlakrzemiosla.pl/Jozef-Gombos.html

Parkovanie: ZLWU osadila zákazovú značku, takže je lepšie nechať auto na parkovisko pri salaši/krčme Jurgow-stredisko. Ďalšia možnosť je parkovať dole pri kruhovom objazde.

 

GPS súradnice:

 

 

 

Popis a charakter rieky :

Bialka je typická horská (tatranská) rieka, pramení v Bielej doline (pod Poľským hrebeňom) ako Biela voda a je napájaná aj z Morsieho Oka (PL), podstatná časť horného toku vytvára hranicu medzi SR a PL – až po sútok s Javorinkou. odtiaľ tečie na sever do Poľska a po cca 22 km sa vlieva do priehrady Jezioro Czorsztynske napájanej hlavne Dunajcom (za priehradou už pokračuje Dunajec, ktorý sa ešte na chvíľu vracia na PL/SK hranicu).

Bialka je napájaná zo severnej strany Vysokých Tatier, takže na jar na nej kulminuje voda obvykle o čosi neskôr ako na riekach južnej strany (napr. Belá) – my tam chodievame cca 2 – 3 týžne po Belej, teda v druhej polovici mája, ale je relatívne splavná aj za menšej vody (pri počasí v posledných rokoch treba mať aj šťastie). Na jar pri topení snehov by s vodou nemal byť problém, i keď sa neraz stáva v máji aj začiatkom júla, že sa prudko ochladí, miesto dažďa zasneží a hladina klesne. Počas zvyšku sezóny je splavná po výdatných dažďoch. Žiaľ na celom toku nie je žiaden vodočet a tak sa chodí na odhad resp. po ústnom podaní o stave vody.

Popis úsekov :

Topograficky resp. logicky možno Bialku rozdeliť do niekoľkých úsekov:

nultý úsek (cca 7-9 km) je hraničný úsek – možnosť splavovať zrejme od Lysej Poľany (resp. možno o cca 1km vyššie je z PL stany na mape vyzačené parkovisko – vyššie sa autom nedá) po sútok s Javorinkou nad Jurgowom. Tento úsek sa zatiaľ nesie plaviť.

Jún 2014 – asi 5 stromov cez celú rieku, nutné preniesť.

Skúsenosti z jari 2013 – prvý kilometer je ľahký na rozpádlovanie, potom príde tažký IV+ katarakt. Kontinuálne pomedzi veľké balvany, občas strom viditeľný na posledný moment. Stále z kopca, kontinuálna WWIV s málo možnosťami zastavenia. Od samoty „Rynias“ ľahšie, ale stále veľký spád, valce cez celú rieku až po esíčko, kde je strom [nutné preniesť]. Odtiaľ ľahšie, WW III+, priečne a šikmé bridlicové zlomy s výškou do 2m až po sútok s Javorinkou.

1. úsek (cca 5 km, prevýšenie cca 75 m), ww III (II) – od sútoku Bialky s Javorinkou po most v Bukowine Tatrzanskej. Zo SR je najlepší prístup cez (bývalý) prechod Podspády / Jurgow, nástupné miesto je cca 1,5 km od prechodu – po ľavej strane sú na lúke šopy (rieka je po ľavej strane za stromami – z cesty ju nevidno) a odstavné miesto pre autá, prípadne sa dá zastaviť aj na pravej strane cesty, kde je nová chata pod lyžiarskymi vlekmi a vyštrkované parkovisko. Od parkoviska vedie lesná cestička k rieke okolo prírodného táboriska (poliaci tam často táboria a robia kajakovú školu – v prípade prespania sa treba ohlásiť na Jurgow – urbariát – noc 1eur/osoba). Na konci úseku je malé parkovisko hneď za mostom na ľavo, prístup je z kruhového objazdu.

Celý úsek má balvanovito-zlomový chatakter, striedajú sa polia s okrúhlych žulových balvanov a bridlicové  zlomy, ktoré vytvárajú menšie skoky a množstvo rôznych valcov a valčekov. Rieka dosť pracuje a po každej väčšej vode sa koryto trochu mení, časom sa zlomy podmývajú a lámu, takže tento popis treba brať s rezervou a treba počítať, že všetko môže byť trochu inak.

Úsek začína asi 100m perejou, ale aj ústie oboch riek (tesne pred sútokom) poskytuje pekné hravé valčeky vhodné (a hojne využívané) na trénovanie. Za prvou zákrutou za začína tvoriť nový 3 válec-Wartburg, ale zatial má len 2 valce. Od 15m3 je zaujímavý :).

V ďalšom sa striedajú perejnaté, zlomové a kľudnejšie úseky, rieka sa často vetví, takže sa treba rozhodovať pre to aktuálne správne rameno.

Za prvou perejou šikmý valček, zastaviť sa dá vpravo aj vľavo, nasleduje rozdelenie rieky, vpravo cez šikmé bridlicové polia. Za vyššieho vodného stavu sa tu býval rebrolámací špirálový valec. Pozor, je tu plytko, takže pozor na loď, najlepšie popri ľavom brehu.

V ďalšom rozdelení ramenom vľavo.

Po asi dvoch km rieku pretína cestný most (v Jurgowe, je mimo hlavnej cesty, možno použiť na núdzové opustenie rieky), úsek je v balvanovitom poli so slušným spádom a hlavný tok ide tesne okolo pilótu mosta (z jednej al. druhej strany, príp. z oboch) – pozor na natlačenie. Záver úseku tvorí séria zlomov s menšími valčekmi a jeden zlievák s trochu väčším zlomom, po ňom jedna hravá vlnka.

Posledné skoky po povodni 2014 vyzerajú totálne inak, prvý valec voda obchádza po lese a rameno je suché. Rozdelenie pred skokmi je v tíšinke, kde doľava odbočuje akoby kanál do lesa, ním treba ísť (najlepšie po malých skupinách). Za prvým valcom sa dá zastaviť napravo a pozrieť do skoku (má cca 2metre), či tam nie je strom alebo iný bordel. Skok treba jazdiť diagonálne z vracáku smerom s vodou a skočiť ho asi 2m od pravého brehu. Pri nízkom stave vody je vľavo sucho s ostrou bridlicou, ostré bridlicové bloky sú v celom skoku. Prvojazdcom doporučujem pozrieť.

Ďalšie skoky najlepšie stredom alebo viac vľavo.

Odtiaľ je cca 300 m k mostu, ktorý je dobre vidieť z diaľky, zastavuje sa tesne pred ním na ľavej strane. Pred mostom ešte jeden nenápadný valec v pereji, nie je vidno, lepšie vpravo.

Na celom úseku je veľa miest vhodných na hranie či trénovanie – po väčšine perejí či valcov je bazénik z jednej či oboch strán umožňujúci zastať, počkať skupinu, vypádlovať si do valčeka či cvičiť nájazdy do prúdu, príp. nejaké tie loopy ;-).

2. úsek (cca 8 km, prevýšenie cca 95m), wwII – od mostu v Bukowine Tatrzanskej po most pri obci Glinki (resp. Trybzs). Pri presune autom cez neskutočne rozťahanú dedinu Bialka Tatrzanska treba dať pozor a správne podbočiť (cca 5km od mosta v Bukowine) na nenápadnej ypsilonke do prava a potom kúsok za dedinou (3 km od ypsilonky) na križovatke prudko do prava na most. Zastaviť sa dá kúsok za mostom na oboch stranách (lepšie na ľavo, keďže lodiam je obvykle lepšie zastavovať tesne za mostom.

Úsek je už o niečo kľudnejší ako prvý (poliaci popisujú len ten prvý, viac veľmi ani nejazdia), pričom si zachováva zlomový charakter, i keď zlomy sú už zriedkavejšie (ale väčšinou nie menšie). V druhej časti dediny Bialky je cca 1,5 km zregulovaný úsek, mimo to sa rieka tiež dosť často vetví do mnohých ramien a ku koncu sa už objavujú sem-tam aj štrkové lavice, kde sa voda rozlieva dosť do šírky a vytvára plytčiny. Splav zvykneme končiť niekedy aj zhruba v polovici tohto úseku (kúsok nad regulovanou časťou), ale trafiť to správne ako z vody tak aj autami z dediny je pre neznalca dosť problematické, tak to tu nebudem popisovať. Na úseku je tiež viacero pekných miest na trénovanie a príbuznú zábavu (najmä tzv „žumpa“, i keď už to nie je čo to bývalo – teraz je tam séria troch až štyroch valcov krížom cez takmer celú šírku, ale sú od seba cca 20 – 30 metrov, bazéniky na návrat do valcov sú na pravej strane).

3. a 4. úsek (cca 3 + 5 km, prevýšenie 40m a 65m), WW I (II) – od mostu pri obci Glinki (Trybsz) po most medzi obcami Nowa Biala a Krempachy a ďalej po most pri obci Debno (odtiaľ už vidno ústie do priehraby). Autami z konca 2. úseku sa treba vrátiť cez most a na prvej križovatke odbočiť do prava na Nowu Bialu, v nej na „T“ križovatke opäť do prava. Pri moste Krempachy sa dá stáť autom len núdzovo pri krajnici (radšej pred mostom). Do Debna sa potom poračuje cez most, v Krempachoch sa odbočí do ľava na Frydman, po cca 4,5 km sa na križovatke odbočí opäť do ľava na Debno – most kde končí splav je cca po ďalších 2 km. Ešte pred mostom je po pravej strane cesty kemp – síce už oficiálne neprevádzkovaný, ale dá sa tam táboriť bez problémov aj pre väčšiu skupinu (vstup autom kôli závore je možný len takou dosť dlhou obchádzkou po nie najlepšej ceste – ale dá sa).

Rieka na tomto úseku sa už dosť rozlieva do šírky, opať mnoho ramien s navigačnými obtiažmi, vytvárajú sa početné štrkové lavice a na nich plytčiny, často treba „kačičkovať“ či sa inak pretláčať cez ne, len občas sa ešte objaví menšia perejka, takže za menšej vody neodporúčam (ak si nechcete pokaziť náladu), za väčšej vody je to vhodné aj pre menej zdatných vodákov. Z krajinárskeho hľadiska stojí za zmienku miesto zvané Prielom Bialky, kde sa pred pár sto rokmi (nie tak dávno) pri povodni predrala rieka pomedzi dva obrovské balvany a začala tiecť odtiaľ úplne novým korytom – je to dosť nápadné miesto zhruba v polovici 3. úseku (je to označené aj od cesty).

Pred ústim do Dunajca hať so železom – prezrieť, nejazdiť!