Štefánsky splav 2010 na Dunajci
Stretli sme sa o 10tej hodine pri penzióne Pltník, aby sme sa potom presunuli do tepla Goralskej reštaurácie, ktorá ako jediná v ten deň fungovala. Chalani zviezli autá do Lesnice, takže sme využili čas na degustáciu donesených alko-nealko. Potom už len obliesť hydro a šup po snehu aj s kajačkom do Dunajca. Ale najskôr obligátne fotky…
Nožky mi v kajačku trošku mrzli, ale možno preto, že som si nezobral klasické hydrotopánočky ale vymenil ich za klasické tenisáky kúpené na jeseň na ostrove Ibiza v rámci akcie. Špricka ako vždy nejde natiahnuť, ale trošku ľadovej vody je osvedčená medicína aj na tento problém.
Vyplávali sme, Vlado Blaško vyráža zaujať nejaký zaujímavý fotoflek pod most, takže sa niet kam ponáhľať. Vytrvalo pádlujem, jednak aby som sa zohrial a jednak aby som nebol posledný, kedže nájazdami a výjazdami ma všetci netrénovači predbehli. Oproti pieninským lipám sa fotíme so zasneženými Troma korunkami v pozadí, je to zaujímavá zmena oproti letnému režimu. Na nábreží nikto, len osamelý bežkár si to šinie po chodníčku kamsi do prielomu a po ceste valí snežný pluh. Hm, to leto s dievčatami má dačo do seba.
Nad Jánošíkovým skokom je pekný priečný vlnko-valček, rozum síce velí kašli na to… ale loďka sa už točí doprava na backsurf…. Krása, len škoda keby tá voda nemala okolo nuly. Ešte jedno kolečko, no…a…ešte jedno…posledné. Prichádzajú chlapci, Vlado Blaško balí fototechniku, takže je čas ísť preč.
Sedem mníchov uzimene stojí v pozore a čaká na leto, jaskynky sú pekné s namrznutými cencúľmi. Do každej len tak vianočne nakukneme, nikomu sa nechce v tento sviatočný deň veľmi močiť, traverzík na poľský breh a pádlujeme ku karfiolom.
Vody je v karfioloch málo, perejka ma pekne ohraničený tvar aj riadne vystúpené zúbky, takže dostať sa do vlnky nie je technický problém, len psychologický. Vlado Olejár problém s psychológom zjavne nemá, takže ja po druhom okruhu odstupujem a prechádzam do chlastacieho tímu na brehu, kedže moje nohy sa už menia na dva kamenné ľadovce. Vlada z playspotu nevieme dostať, zjavne tou zimou ohluchol, aj keď sa neskôr vyhováral, že čakal na Peťa Nejdeka, ktorý tade prešiel asi pred polhodinou :).
Zvyšok tripu už len pádlujeme, aby sme sa zohriali a tiež aby to už bolo za nami. Špricka pekne drží tvar, do lode netečie, pretože všetka voda hneď na dne zmrzne a ovady neštípu – to sú výhody zimnej vodnej turistiky. Kamera si videjkom končí na FULL SPACE v poslednej zákrute, takže najfotogenickejšie ťahanie kajačkov k chate bude len na fotke – škoda.
Vyliezam, nožky sa už prebrali k životu a kedže snehu je tohto roku konečne dosť, kajačik zapájam na šlingu a polárnickym spôsobom ťahame kajačky ako kačku na motúze k chate Pieniny. Na parkovisku urobíme posledné foto-moto a už len ako z panciera von? Špricka stuhla na kosť, popruh je primrznutý do pracky a zipsy sú v polohe primrznutý-zamrznutý-nefunknčný. Tak pekne šup šup do chajdy na WCko, oprskať teplou vodičkou z ohrievača a pomaly-pomaly dole. Underwear je suchý, takže ani sa netreba prezliekať do suchého.
Celou cestou sem som uvažoval, na kieho paroma sa sem zasa trepem, ale na konci januára sa asi pôjdem počlnkovať zasa so splavom pienin :).
Tags: Dunajec