4 dni v Ost Tirol

Prichádza jeseň a naše chúťky na spoznávanie nových kajakárskych terénov sú stále tu. A tak mi v hlave skrsol nápad užiť si 4 dni divokej vody na spiatočnej ceste zo školenia vo Švajčiarsku.

Začalo to pekne. Najprv môj raptor strávil pár dní v našej „training room“, (kedže sa kolegovia rozhodli že pôjdeme do krčmy mojím autom a tým pádom ho bolo treba niekde uskladniť). Ležal pekne pod tabuľou na ktorej nám školitelia vysvetlovali kadečo, a tak sa stalo, že sa stal vo firme populárnym a dostal som ponuku na večernú freestylovú session na miestnej rieke (vlna s prietokom tak 30 m3/s). Nakoniec to nevyšlo, ale v sobotu sme sa vody predsa len dočkali…

V piatok poobede vyrážam smer Vaduz, Innsbruck, Lienz. Po prejazde zasneženou krajinou nad ktorou sa hnali mračná som sa tunelom popod Hohe Tauern dostal do krajiny zaliatej slnkom, kde sa v sobotu na poludnie stretávam s Glzom, Rasťom a Vladom.

Po krátkom teoretizovaní, veď všetci sme tu na vode prvý krát, dávame na rozpádlovanie Isel.
Sadáme pred koncom kataraktu asi 2 km nad dedinkou Huben, je malá voda, hodnotíme to na ww3+ a obtiažnosť postupne klesá.  Všetci sme si hneď na začiatku užili zábavy. Rasťo sa rozhodol že si zapláve, ale jeho Jeffe sa zase rozhodol že ostane nabodnutý otvorom na kameň a bude tvoriť prekážku vode. Mali sme čo s Glzom robiť, aby sme loďku odtiaľ dostali. Vlado si vybral hádam jediný kameň trčiaci z vody široko – ďaleko ostal na ňom bokom stáť a praskla mu jedna z jeho záplat na lodi. Končíme na parkovisku pri ceste B108 a ideme do kempu.

Na druhý deň ráno Vlado lepí loď… neváhame a využívame stále krásne slnečné počasie na výlet do vedľajšieho údolia na riečku Gail. Netušili sme že cesta autom nám zaberie skoro 2 hodiny po úzkych kľukatých cestách. Takisto nevieme aký je vodný stav, ale podľa počasia a keďže ešte v piatok tu pršalo dúfame, že bude OK.
Podľa našich informácií je Gail 16km ww3-4, mal by to byť krásny kaňon. Keďže máme 2 autá a sme štyria, nemusíme našťastie riešiť presun áut, jedno nechávame pri výstupnom mieste a tak sa nám darí sadnúť na vodu pred pol jednou. Je to krásna rýchla horská riečka. Pri Maria Luggau je hať, kde zastaneme a pozeráme vodočet, ukazuje cca 50cm. Ideálny stav je medzi 60-90 cm. Nasleduje perej na začiatku ktorej sme podplávali značku s výkričníkom, asi si máme dať pozor…? Po nejakom kilometri perej končí zablokovaným a neprehľadným miestom a keďže som išiel posledný, pri nájazde som zbadal Glza, ako mi máva že mám zastaviť. Ale už bolo neskoro a tak som tesne netrafil balvan zo správnej strany, aj keď nakoniec som ho z tej správnej strany obišiel, ale hlavou dolu a „čelom vzad“… Keď som pod vodou prešiel nosom po kameni, bolo mi jasné že musím okamžite vykopnúť, ale to mi už Glzo držal loď a preto to celé prebehlo v pohode. Našťastie na nose som mal len odreninu, spravil to kus leukoplastu. A to nás čaká ešte neznámych 10km.

Postupne vchádzame do kaňonu Gailu, prírodne veľmi zaujímavé hlboké údolie s krásnymi perejami a niekoľkými padnutými stromami. Všetky miesta do ktorých nevidíme pozeráme a postupne sa dozvedám že Gail nám priniesol aj Rasťov narazený palec, tri prasknuté lode a jednu Rasťovu krysu, kedy sa Glzovi podarilo chytiť jeho loď až po nejakých 200m a nakoniec  Rasťo veľmi komplikovane doliezol a doplával kaňonom až k nej. Potom už bolo na programe len veľa zastávok za účelom vylievania Vladovej „nezničiteľnej“ lode. Vlado dostal ultimátum že keď si nekúpi novú tak už s nami nejde… :-)

Do kempu sme sa dostali asi po 5-tich hodinách splavu a ešte hodine v aute chvíľu pred zotmením, tak trávime večer varením obeda a pitným režimom pri kahančekoch.

V pondelok ráno Vlado lepí 3 lode, aj Glzova stará prasklinka sa obnovila a aj jedna z Rasťových prasklín zase tečie…

Hlasovanie o dnešnom programe dopadlo tak, že pôjdeme na Drau a poobede ja s Vladom skočíme na blízku ferratu. Splav začíname pri Galitzenklamm, je tam parkovisko pre návštevníkov ferratového areálu. Tento úsek Drau je výborný na trénovanie, je tam urobená slalomka, ale aj ďalej pokračuje „prírodná“ slalomová dráha, takže si užívame rôzne prejazdy.

Po hodinke sme na konci a po malej prestávke v kempe – zmene výstroje za ferratovú my s Vladom vyrážame.  Glzo a Rasťo lehnia v kempe a plánujú ešte raz splav Drau.

Keď Vlado povedal tetuške v pokladni že chceme ísť na Adrenalin-Klettersteig, nasledovalo hneď pár otázok či naozaj, že je to sehr schwer. Ale Vlado sa nedal odradiť a ja som to nevedel posúdiť. Tak sme začali na zohriatie ferratkou obtiažnosti C dlhou 210m a na jej konci začínala naša „Adrenalin“ obtiažnosti E s dĺžkou 580m.

Bolo to úžasné, aj keď miestami sme liezli ako pavúky, boli tam relatívne dlhé E-čkové miesta, napr. jedno bolo 20m dlhý zvislý mierne previsnutý výšvih – lezenie v skale bez akýchkoľvek opôr na nohy a nakoniec bonbónik v podobe traverzu obtiažnosti E kde som na jednom mieste visel na jednej ruke s nohami opretými o hladkú skalu bez stupov a druhou rukou som sa snažil precvaknúť istenie aby som mohol ísť ďalej. Asi po dvoch hodinách lezenia sme na vrchole. Bolo to fakt náročné, ale krásne a tetuške v pokladni sme dali za pravdu :-)

Štvrtý deň Vlado ráno zalepil lode… a snažili sme sa nájsť nasadacie miesto Unterpollach, na Iseli. Ten názov ale aj miestna predavačka v obchode vo Virgen počula zjavne prvý raz. Podľa popisu sme chceli sadnúť pod kataraktom Virgen (ww4-6) a skončiť pred kataraktom Feglitz (ww4-6). Nakoniec sme nasadacie miesto našli, bola to veľmi príjemná riečka ww2+ a postupne začal úsek ww1 – podľa sprievodcu to malo byť ww2-3.

Počasie krásne, výhľady tiež, čo viac si priať?

Snáď nejaké pereje. Aj tie prišli.

Keďže sme si zvolili ako výstupné miesto parkovisko pri ceste B108 pri vjazde do tunela pod mestečkom  Matrei, tak sme si ešte užili dve pereje ww3 a končíme pred najťažším úsekom kataraktu.

Lieser už nestíhame, nechávame si ho nabudúce.  Ešte aj jedna ferrata v Galitzerklamm ostala nezdolaná :-)

Balíme, sadáme do áut a o 22,30 sme v Bratislave.

majo

Foto:  Majo & Glzo