Biela 2012
Zo Ždiaru do Tatranskej Kotliny tečie pekná riečka Biela. Za mojich prvých 30 vodáckych rokov som vodu na Bielej videl iba jeden raz, keď sme sa autobusom s Vladom Sejkom sa vracali zo splavu Bialky. Od vtedy sme sa na Bielu vybrali niekoľko krát, na vodu sme však šťastie nemali nikdy. Podarilo sa to až pre štyrmi rokmi, keď sme si uvedomili, že voda na Bielej tečie už v závere lyžiarskej sezóny. Posledná slnečná lyžovačka v Ždiari alebo v Bachledovej doline na silne topiacom sa snehu, je ideálny termín na splav Bielej.
Tento rok sme vyrazili na Bielu 25. marca. Vody nebolo veľa, ale na splav to stačilo. Nakoniec sa nás pri potravinách v Ždiari zišlo šesť – ja, Vlado, Milan, Natália, Majo a prvý raz aj Miško.
Na brehu som zistil, že som si omylom zobral Katkin kajak. Čo horšie, na vode som zistil, že tečie. Pri poslednej jesennej plavbe sme ho komusi požičali. Loďku a frajerku je najlepšie nepožičiavať.
Splav nám išiel celkom fajn, len ja som sa stále potápal. Na prvom skoku trochu šantil Milan. Druhý som pre istotu s loďou plnou vody scúval. Miško zvládal plavbu s prehľadom a tak som za mostom vyliezol na breh a lodičku som do Tatranskej Kotliny priniesol pekne na pleci. Aj tomu sa vraj hovorí vodná turistika.
Laco
