Bleskovky »

18. decembra 2019 – 22:37

26.12.2019 po zraze o 10:00 hod.
v Pieniny sport center Červený Kláštor 37
Prajem Vám príjemné sviatky
a teším na tradičné stretnutie za každého počasia.
Prípadné info na 905 252043 alebo olejarzavinackryhabodkask

Print Friendly, PDF & Email
Read the full story »
2017
2016
2015
2014
2013
Home » Enviro, MVE

MVE – Malý výkon – veľké problémy – Ako nízko výkonové vodné elektrárne poškodzujú rieky

Submitted by on 26. novembra 2012 – 7:41

Condit dam po jej vypusteni – nánosy bahna

Či už zo zodpovednosti za environmentálnu krízu z dôvodov klimatických zmien alebo v závislosti na dovážaných palivách je jasné, že Amerika potrebuje na to reagovať a snažiť sa nahradiť fosílne technológie výroby elektriny aj obnoviteľnými zdrojmi. Je však rovnako nevyhnutné, aby sme nezničili svoje životné prostredie a pokúšali sa naslepo a urýchlene stavať nízko-emisné energetické zdroje – čoho výsledkom budú rozsiahle environmentálne škody.

Rozhodne nevyriešime naše energetické problémy budovaním nových vodných priehrad – špeciálne neefektívnych nízkovýkonových priehrad malých vodných elektrární, pri ktorých benefity z výroby elektrickej energie rozhodne nevyvážia ich environmentálny dopad – ale budú príčinou nenapraviteľného poškodenia našich riek.

Dopad hydroenergetických stavieb – priehrad a zdrží na riečne ekosystémy je signifikantný
a dobre zdokumentovaný a vedecky podložený. Priehrady prerušia vodný tok, zhoršia kvalitu vody,
zablokujú pohyb riečnych živín a sedimentov, zvýšia eutrofizáciu, zničia rybám a iným voľne žijúcim
živočíchom ich životné prostredie, zabránia v migrácii rybám a ostatným druhom vodných živočíchov a tiež značne eliminujú možnosti rekreačného využitia riek. Rezervoáre zdrží spomaľujú a rozširujú rieky, čím spôsobujú ich ohrev. Environmentálne následky dopadov priehrad a zdrží sú dobre
viditeľné na zaplavených oblastiach. Priehrady spôsobujú fyzikálne a chemické zmeny tokov, sedimentov a kvality vody , čo môže negatívne ovplyvniť mnohokilometrové úseky toku a mať negatívny dopad na spodné a pitné vody, na rekreačné využitie, rybárstvo, živočíšstvo a prírodu
a viesť k problémom so samočistiacimi schopnosťami riek a s likvidáciou odpadových vôd.

Čo sa týka rýb s vysokou migráciou ako je losos alebo úhor a „shad“, dopad jedinej vodnej priehrady na životné prostredie môže ovplyvniť celý riečny tok od prameňa v horách až k ústiu do oceánu. V mnohých prípadoch priehrady zdecimovali miestnu hlavne vidiecku ekonomiku, ktorá závisela na turizme
a zdrojoch rýb. V súčasnosti, aj napriek tomu, že vieme o dopadoch vodných priehrad na životné prostredie, dopyt po bez emisnej technológii výroby energie vedie k novým požiadavkám na výstavbu ďalších vodných elektrární.

Získavanie energie z vodných tokov je známa technológia, ktorá sa od 20. storočia zmenila len veľmi málo. Ekonomicky výhodne využiteľné množstvo potenciálnych vodných priehrad je limitované geograficky a v USA väčšina rentabilných miest na ich výstavbu je už obsadená. Zvyšná
časť vodných tokov ktorá zostala energeticky nevyužitá poskytne len okrajové energetické výnosy, kým na vodné ekosystémy, ktoré sú už aj tak stresované klimatickými zmenami, bude kladená ďalšia záťaž. Z týchto dôvodov bolo v posledných dvadsiatich rokoch postavených len veľmi málo vodných
elektrární. Momentálne návrhy na stavbu ďalších priehrad vychádzajú z niektorých nesprávnych názorov na energiu získavanú z vodných tokov, pokúšajúc sa bagatelizovať dopady výstavby vodných elektrární na životné prostredie. Je ale faktom, že v prípade povolenia realizácie stavieb ďalších vodných elektrární
dôjde k vážnym dopadom na životné prostredie, pričom energetický výnos bude v porovnaní s týmito dopadmi len zanedbateľný.
.
„MALÁ“ VODNÁ ELEKTRÁEŇ NIE JE OBVYKLE VŽDY MALÁ
Termín „malá“, „prídavková“ alebo „mikro“ hydroelektráreň môže vyvolávať predstavy z minulosti v podobe vodných kolies či náhonov s mlynskými kolesami, ale skutočnosť je Riečka Ashlu, Squamish B.c. radikálne iná. Keďže neexistuje presná definícia žiadneho z týchto pojmov, popis vodnej elektrárne sa
väčšinou odvodzuje od množstva energie, ktoré produkuje a nie od veľkosti a od dôsledkov ktoré elektráreň spôsobuje. Napríklad v štáte Kalifornia sa považuje akékoľvek hydroenergetické zariadenie, ktoré má inštalovaný výkon menší ako 30MW za malý – MVE, ale iné štáty udávajú pre MVE rozsah
inštalovaného výkonu od 1MW až po 50MW. Presnejšia definícia pre väčšinu z týchto zariadení by bola “nízko – výkonové”, i keď elektrárne ako také sú však priestorovo pomerne veľké. Napríklad, na základe kapacity inštalovaných výkonov nasledujúce elektrárne by mali byť po správnosti  označené ako „small“ hydro malé vodné elektrárne:
·  14,7 MW Condit Dam na rieke Washington White salmon river je 38,1m vysoká a 143,5m
široká (v súčasnosti už odstránená – poz. prekladateľa)
·  13,3 MW Glines Canyon Dam na Elwha River je 69m vysoká
·  3,5 MW Edwards Dam na Kennebec River bola 279,5m široká a 7,6m vysoká.

Jej odstránenie umožnilo viac ako 2 miliónom druhom pôvodných rýb (shad, striped bass, alewives, sturgeon, Atlantic salmon- atlantický pstruh) každoročný návrat k ich historickým miestam trenia .Prevádzkované malé elektrárne väčšinou produkujú menej energie ako je deklarované v projekte a tiež len zriedka kedy je možnosť ich prevádzkovať na plný inštalovaný výkon. Väčšinou sú schopné skutočného výkonu na úrovni 40 – 50% ich deklarovanej výkonovej kapacity.

Výkon týchto elektrární je obmedzený predovšetkým sezónnym prietokom vody v rieke. V mnohých oblastiach je prietok riek najvyšší v zime a na jar, keď dopyt po energii je naopak najnižší. Pri mnohých tokoch vodný prietok potrebný na udržanie plného chodu elektrárne je dostupný len zriedka, napríklad po
búrkach alebo v období, keď sa topí sneh. Pri iných tokoch umiestnených v chladnejších oblastiach alebo Priehrada Elwha, WA väčších nadmorských výškach obmedzujú prietok vody mrazy počas väčšiny zimného obdobia, čím elektráreň nie je schopná produkovať energiu nepretržite počas celého roka. Mnoho projektov nízkovýkonových priehrad tiež nie je schopných spoľahlivo vyrábať energiu práve keď je najviac potrebná a to počas letných mesiacov, keď je dopyt po energii najvyšší a prietoky vody v riekach sú najnižšie. Napríklad aj v roku 2005 Štátna energetická regulačná komisia (FERC) zamietla vydať súhlasné
stanovisko a povolenie na výstavbu navrhovanej vodnej elektrárne na toku Clearwater Creek povodia Nooksack v štáte Washington z dôvodu, že predkladateľ tohto zámeru nebol schopný komisii zodpovedať a poskytnúť včas dodatočné informácie ohľadne tohto projektu. Bolo zistené a zdokumentované, že sezónne vysoké vodné stavy v povodí Nooksack trvajú len 6 týždňov do roka, čo by malo za následok že v projekte deklarované energetické výkony by bolo možné dosiahnuť len počas 6 týždňov v roku; rozhodnutím komisii bolo že v projekte uvádzaný a navrhovaný výkon hydroelektrárne 9,7MW bol vysoko nadhodnotený nad výkon ktorý by mohla dosiahnuť v skutočnosti.
ROVNAKO MALÉ VODNÉ ELEKTRÁRNE ŠKODIA RIEKAM

Zatiaľ čo, ako sa im hovorí „malé elektrárne“, niektoré vyžadujú veľké priehrady, iné vystačia s menšími priehradami. Ale aj malá priehrada má značný dopad na životné prostredie. Všetky priehrady bez ohľadu na veľkosť zhoršujú kvalitu vody, poškodzujú rieku spolu s jej vodnými živočíchmi a limitujú rekreačné možnosti na tokoch. Toto je viditeľné hlavne na malých citlivých tokoch alebo na tokoch, kde je už umiestnených viacero priehrad. Priehrady elektrární vyžadujú masívnu konštrukciu a reguláciu brehov ktoré vedú k odlesneniu rozsiahleho územia, nové cesty, budovy a inú nutnú infraštruktúru. Všetko toto má dopad na väčšie aj menšie rieky .

Tvrdenie, že malé elektrárne sú pre životné prostredie menej škodlivé ako veľké, je jednoducho nepravdivé. Niektoré projekty ktoré vyžadujú výstavbu priehrad sú označované ako prietočné „run-of-river“ projekty. Označenie priehrad ako prietočné je väčšinou v USA prezentované tým, že prítok do
priehrady je rovnaký ako odtok z nej „inflow generally equals

odstrel condit_dam

outflow“a preto veľkosť projektu má vraj len veľmi malý
negatívny dopad na vodný tok. Aj keď veľké, veľkokapacitné
zdrže vodných elektrární zhoršujú hydrológiu riek viac ako
prietočné elektrárne, neznamená to však že tieto sú pre toky
neškodné „inpact-free“.. Mnohé projekty elektrární označované
ako prietočné „run-of-river“, ich modifikácie „modified run-of–
river“ alebo iné ich variácie vrátane elektrární na obtokových
kanáloch „bypassed reaches“ ,(s ponechaním časti pôvodného
koryta rieky bez vodného prietoku počas chodu elektrárne, alebo
so stále sa meniacim vodným prietokom v pôvodnom koryte
počas dňa), značne poškodzujú rieky. Iné projekty jednoducho
ubližujú riekam už len tým, že sú na nich vybudované.
Washingtonská Elwa, Glines Canyon a Condit priehrady sú
všetky prietočné „run-of-river“ projekty a všetky tri sú určené na
odstránenie, nakoľko ich vlastníci sa rozhodli, že množstvo
vyrobenej energie nepokrýva náklady spojené s ich prevádzkou, údržbou a s nákladmi spojenými
s environmentálnymi dopadmi.
Názvy ako malá „small“, prietočné run-of-river“, bez priehradový typ „damless“, sú často krát používané v nesprávnych a zavádzajúcich súvislostiach. Napríklad, investor sa nedávno uchádzal o povolenia na výstavbu osem až deväť hydroenergetických projektov vodných elektrární priehradového „ run-of-river“ typu, v provincii Oregone na rieke McKenzie a tvrdil, že tu bude použitá technológa, ktorá nevyžaduje výstavbu priehrad s tým, že použije bezpriehradovú technológiu „damless technology“ s využitím 8-9 hatí „weirs“ bez priehrad a s nádržami „head ponds“ bez zadržania vody.

Tento popis bol viac menej len zavádzajúci marketingový ťah, pretože tieto názvy a pomenovania sú od základu vzájomne zameniteľné. Americký slovník výrazov a cudzích slov – „The New Oxford American Dictionary“ definuje „weir“ ako nízku hať postavenú naprieč riečnym tokom za účelom zadržania vody k zvýšeniu úrovne hladiny proti toku rieky a na reguláciu jej prietoku a hlavná zdrž „head pond“ zodpovedá termínu zdrže k získaniu spádu z rozdielu hladín, ktorý má slúžiť na zýskanie výškového hydro-potenciálu k výrobe energie. Povolenie k tomuto projektu bolo zamietnuté kvôli týmto neurčitostiam a nedostatkom v žiadosti.


KLIMATICKÉ ZMENY SÚ VÝSLEDKOM AJ
ENVIRONMENTÁLNYCH DOPADOV NOVÝCH
PROJKETOV NÍZKO – VÝKONOVÝCH PRIEHRAD
Jedna z hlavných negatívnych skutočností, zasahujúca do
života bežných ľudí v Amerike, ktorá priamo a jasne reálne
spôsobuje klimatické zmeny je náš spôsob nakladania s vodami
a ich využitie. (1) Klimatické zmeny majú dopad na
charakteristické vlastnosti dažďov, vodných prietokov, správanie
sa vody a tým tiež ekosystémov od ktorých ľudia, ryby a ostané
živočíchy závisia. Napríklad, na západe zimné zásoby snehu
predstavujú zásobu vody pre suché letá, ale s klimatickými
zmenami dochádza k tomu, že snehu je menej a skôr sa topí. Letá
sú tak dlhšie a suchšie a nedostatok vody v tokoch má vplyv na
agrokultúru a mestá. (2) Po celej krajine sú predpovedané miestne
intenzívne búrky, ktoré zase majú vplyv na intenzitu záplav
a frekvenciu povodní. (3)
Priehrada Condit, WA

Ryby a ostatné živočíchy sú vystavované mnohým problémom. Zmena klímy znamená aj zmenu
habitatov (prostredia pre voľne žijúcich živočíchov a rastlín – poz. prekladateľa), ktoré sa ich
dôsledkami v súčasnosti rapídne zmenšujú a miznú. Len niektoré druhy živočíchov budú schopné
migrácie a tiež budú mať schopnosť si nájsť vhodné prostredie na prežitie. Pre živočíchy žijúce vo
vode a závislé na riečnych tokoch je táto migračná cesta zablokovaná priehradami, vodnými
priepustami, vodou nesprávnej teploty a kvality, alebo inými bariérami. Mnohé vodné živočíšne druhy
sú už v súčasnosti ohrozené rozsiahlymi vodnými projektmi, zhoršovaním kvality vody a jej
neúmerným odčerpávaním z vodných tokov. Vodné elektrárne hrajú podstatnú rolu pri tejto degradácii
habitatov a živočíšnych druhov. Odkláňanie a neúmerné využívanie vodných tokov zmenilo ich
prietokové vlastnosti, spôsobilo v riekach zhoršenie čistoty vody a zvýšenie jej teploty, čo je vážnym
problémom pre prežitie rýb a iných vodných živočíchov.
V niektorých prípadoch dochádza k úplnému odvodneniu riek, čo má nesmierne negatívny vplyv na
ryby, vodné živočíchy a prírodu. Rozhodne nedáva zmysel stavať nové priehrady, ktoré budú
spôsobovať ďalšie klimatické zmeny a hlavne ak tieto projekty neznamenajú významnejší krok k
redukcii uhlíkových emisií, ale práve spôsobujú veľké škody na životnom prostredí. Napríklad,
predpokladané dôsledky na klimatické zmeny sú pozoruhodne totožné s dopadmi, ktoré v súčasnosti
spôsobujú priehrady postavené na severozápadných riekach (Northwest´s rivers), kde dochádza:
·  k strate biodiverzity (schopnosti reprodukcie) rušivými zásahmi do prirodzeného prostredia
častými zmenami riečnych prietokov
·  k zvyšovanie teploty vody
·  k zníženiu kvality vody a jej množstva
·  k zamedzeniu migrácie rýb
·  k vyhynutiu mnohých živočíšnych druhov
A hoci sa objavujú nové technológie, výstavba nízko výkonových vodných priehrad „low-power
dams“ nepredstavuje nové a inovatívne riešenie, neprináša nové pracovné miesta alebo pokrok
vo výskume či vo vede a rozhodne to nie je ani správna investícia do opatrení proti klimatickým
zmenám.
NOVÉ PROJEKTY VODNÝCH ELEKTRÁRNÍ BY NEMALI DOSTÁVAŤ ŽIADNE
VÝHODY
„The Hydropower Reform Coalition“ je extrémne znepokojená z environmentálnych a sociálnych dopadov globálnych klimatických zmien, preto naším hlavným záujmom je hľadať riešenia týchto problémov. Akceptujeme to, že energia získavaná z vodných elektrární bude aj naďalej súčasťou národnej enegetickej politiky s nízkymi emisiami a podporujeme projekty, ktoré zlepšia efektívnosť existujúcich vodných elektrární, projekty ktoré umožnia zvýšenie
rentabilnosti prevádzky existujúcich vodných priehrad, alebo množstvo v nich vyrobenej elektrickej energie, ale musí to byť bez ďalších negatívnych zásahov do životného prostredia, hlavne výmenou zastaraných turbín za modernejšie a výkonnejšie alebo inštaláciou vodných turbín na vhodné priehrady na ktorých
nie sú, ale len za prísnych podmienok splnenia všetkých bezpečnostných a environmentálnych kritérií. Predovšetkým sme presvedčení, že výstavba ďalších vodných priehrad spôsobuje viac škody ako úžitku a nie je vo verejnom záujme podporovať takýto trend. Za žiadnych okolností by nemali developeri dostávať dotácie na výstavbu nových vodných elektrární – hlavne pri ktorých je známe, že budú mať značný dopad na životné prostredie, rekreačné možnosti, zdravie a na ostatné sociálne hodnoty – či už ide o dotácie vo forme daňových úľav, priamej podpory vlády, alebo ich zahrnutím medzi projekty obnoviteľných
zdrojov energie. Verejné investície do energetického sektoru by sa mali zameriavať na výskum a vývoj a na zavádzanie nových pokrokových technológií, ktoré by mali viesť k znižovaniu ich nákladovosti a negatívnych vplyvov na životné prostredie. Súčasné konvenčné vodné elektrárne nepredstavujú tento druh rozumných „smart“ investícií, pretože tieto technológie sú zastarané a peniaze z daní ľudí použité na výstavbu týchto stavieb nepredstavujú tento pokrok a nové technológie, a preto nemôžu byť ani cestou k budúcim efektívnym zdrojom získavania energie. Dôvodom pre upustenie od podpory nízko-energetických elektrární „low-power dam“, aj tých ktoré boli už v minulosti procesne schválené, je že nemôžu byť postavené ekonomicky efektívne. Verejné investície
do energetického sektoru by mali byť použité predovšetkým na podporu inovácií a nie na podporu neekonomických projektov.

V sedemdesiatych rokoch naša krajina čelila energetickej kríze, ktorá mala za následok rapídne zvýšenie cien ropy, čo viedlo k znepokojeniu nad   dostatočnosťou a bezpečnosťou národných energetických zásob. Nešťastná politická reakcia bola mixom finančných stimulov a regulácií, čo
viedlo k vydaniu stoviek povolení na výstavbu malých vodných elektrární. (4) Z projektov, ktoré boli takto iniciované, mnohé zlyhali, z dôvodov že neboli schopné naplniť ekonomické očakávania a preto boli opustené alebo sa časom rozpadli. (5)

THE HYDROPOWER REFORM COALITION „Koalícia pre hydroenergetickú reformu“ reprezentuje viac ako 140 organizácií zaoberajúcich sa rekreačnými aktivitami a ochranou životného prostredia a zahŕňa a podporuje ju viac ako milión rybárov, vodných turistov, ornitológov a environmentalistov, ktorí sú znepokojení súčasným stavom a ktorým záleží na zachovaní prírodne tečúcich riek. Viac informácií o tomto združení a tiež o riekach a vodných elektrárňach nájdete na www.hydroreform.org.

Zdroje:
(1) CCSP, 2008. The effects of climate change on agriculture, land resources, water resources and biodiversity. A Report by the U.S. Climate
Change Science Program and the Subcommittee on Global Change Research. U.S. Environmental Protection Agency, Washington, DC.,
USA, 362 pp
/ CCSP, 2008: Vplyv klimatických zmien na agrokultúru, pôdny fond, vodné zdroje a biodiverzitu. Správa U.S. Vedecký program
klimatických zmien a subkomisia pre výskum globálnych zmien. U.S. Agentúra environmentálnej ochrany, Wasington, DC, USA, 362 pp. /
(2) Cohen, Stewart et al. „North America“. Climate Change 2001: Impacts, Adaptation, and Vulnerability. IPCC. Cambridge: Cambridge
University Press, 2001 .
/ Cohen, Stewart a kolektív „Severná America“. Klimatické zmeny 2001: Dopady, Adaptácia a Zraniteľnosť . IPCC. Cambridge: Cambridge
University, vydanie 2001.
(3) Kindzewicz Zbigniew et al. „Freshwater Resources and their Management“. Climate Change 2007: Impacts, Adaptation and
Vulnerability, Contibution of Working Group II to the Fourth of the Intergovermental Panel on Climate Change, M.L. Parry et al. Eds.,
Cambridge: Cembridge University Press, 2007
/ Kindzewicz Zbigniew a kolektív „ Zdroje sladkých vôd a hospodárenie s nimi“. Klimatické zmeny 2007: Dopady, Adaptácia a ich
Zraniteľnosť, Prednáška pracovnej skupiny II na štvrtom medzivládnom výbore pre klimatické zmeny,
M.L. Parry a kolektív, Cambridge: Cembridge University, vydanie 2007 /
(4) See Implementation PURPA: Renewable Resource Development in the Pacific Northwest, July 1990. „ One Hundred and twelve small
hydroelectric projects … were built during the 1980s in the Pacific Northwest. „Permitting procedures were streamlined and, in some cases,
simplified.“ See also: Dammed Deregulation, Public Citizen, 1999. „The number of new hydro fasilities grew at a disproportiinately high
rate; between 1979 and 1991, 955 plants come on line, with 711 entering service between 1982 and 1988 inclusive.“
/ Pozri implementáciu PURPA: Rozvoj obnoviteľných zdrojov energie na pacifickom severozápade, Júl 1990. „ Sto dvanásť malých
hydroelektrárenských projektov … bolo postavených v osemdesiatych rokoch na pacifickom severozápade. „Povoľovacie konania boli
skrátené a v mnohých prípadoch zjednodušované.“ Pozri tiež: Zavedenie obmedzenia štátnej regulácie, Public Citizen, 1999. „ Množstvo
nových hydro zariadení rástlo na neúmerne vysoký počet; medzi rokom 1979 a 1991, 955 navrhnutých a schválených z čoho 711 bolo
spustených do prevádzky medzi rokmi 1982 až 1988 .“/
(5) Examples include Harvell and Battersea dams in Virginia, and Oakland Dam Pennsylvania.
/ Napríklad tiež priehrady Harvell and Battersea vo Virgínii a priehrada Oakland v Pennsylvánii
(Voľný preklad z originálu – preložil, admin. OZHpsr)
Hydropower Reform Coalition – February 2009

 

Malý výkon – veľké problémy [PDF]

Print Friendly, PDF & Email