Bleskovky »

2. apríla 2017 – 6:29

Tento rok zase prišla jar do Tatier o niečo skôr než bývavalo zvykom. Tento víkend začala tiecť Belá.
Včera sme si ju užili dosýta. Od vodárne po potraviny bez prekážok, teda jeden strom v rieke ktorý sa dá v pohode obísť. Veď vidno na fotkách.
1. apríl sa vydaril :-)
Minulý víkend ešte na skialpoch a tento na vode. Všetko ako má byť.

Read the full story »
2017
2016
2015
2014
2013
Home » Enviro, MVE, Rieky

Vážne si vážme Váh

Submitted by on 26. novembra 2012 – 7:33
vah_pri_krpelanoch

Autori: Ing. Ján Topercer, CSc. a  RNDr. Dana Bernátová, CSc.

Vyslo aj v Sme – 19. 3. 2008

Už pár rokov nám štát červenie a dychčí v (zá)chvate budovateľskej horúčky. Podobnosť s tou spred polstoročia sa nekončí červenením, dychčaním/dychtením a chvatom. Opakujú sa aj vzorce (ne)myslenia, recyklujú zámery viackrát zamietnuté. Tak sa zasa dostali do obehu aj dve uvzaté predstavy energorozvojárov o hornom Váhu. Prvá sa teraz volá „Využitie hydroenergetického potenciálu Váhu v úseku Krpeľany – Ružomberok“ a ide o zámer Slovenských elektrární, a. s. postaviť tu 12 malých vodných elektrární. Druhá je VE Nezbudská Lúčka, navrhnutá firmou Hydrohrad Corp. v Strečnianskej úžine medzi Starhradom a mostmi železnice. Na základe dvadsaťročných poznatkov o riečnom ekosystéme Váhu dávame najhlavnejšie prírodovedné argumenty k obom zámerom.

Rozdrobenie

Výstavba elektrární v dosiaľ spojitých úžinových úsekoch Váhu by znamenala silné rozdrobenie ekosystému so všetkými vážnymi nepriaznivými dopadmi. Prejavili by sa veľkou stratou nenahraditeľného prúdivého prostredia a „zjazernením“ rieky, zničením typického tíšinovo-perejového usporiadania, zosilnením bariérových účinkov na organizmy a vyvolanými zmenami životaschopnosti populácií a rozmanitosti spoločenstiev. Stavby by výrazne narušili i procesy a funkcie ekosystému, znížili jeho samočistiacu schopnosť a zhoršili proti eróznu účinnosť brehových porastov. Tieto zmeny by vzhľadom na nadregionálny význam vážskeho ekosystému, tesnú blízkosť NP Malá a Veľká Fatra a postavenie horného Váhu s Oravou ako hlavných útočíšť západokarpatských (pri)riečnych organizmov mali nadregionálny až stredoeurópsky dosah.

Neživá príroda

Oba zámery by spôsobili podstatné a zväčša negatívne zmeny dôležitých procesov a štruktúr neživej prírody. Popri už zmienených treba zdôrazniť korytotvorné procesy ‑ zahlbovanie riečišťa pod stupňami elektrární, hromadenie jemných usadenín na dnách zdrží, súvisiace zvýšenie živinovej záťaže a znehodnocovanie dna i toku pod zdržou. Hrozí aj podmáčanie, resp. presychanie častí priľahlej nivy. Nastúpili by tiež zmeny ľadových javov, otepľovanie vody a iná miestna klíma. Temer úplne sa ignoruje zvýšená produkcia metánu na dnách zdrží, jeho únik do atmosféry a masívne príspevky k skleníkovému efektu. Tomu bahnom zanesená vážska kaskáda „pomáha“ už dlho a účinne, no energetikom to nebráni ďalej leštiť imidž „čistej“ vodnej energie.

Európsky významné územia a biotopy

Prvý zámer by nepriaznivo zasiahol do navrhnutého územia európskeho významu Rieka Váh. Oba by navyše poškodili viaceré európsky významné biotopy. Okrem prioritných jaseňovo-jelšových podhorských luhov sa to týka aj dvoch biotopov horských vodných tokov a tiež národne významných kyslomilných dubín.

Rastliny a živočíchy

Zle by dopadli aj populácie a stanovištia mnohých európsky i inak významných druhov živočíchov a rastlín. Ohrozené sú nielen druhy vodné (ryby podustva, nosáľ, mrena, lipeň, hlavátka, vzácny kolok, ploska, podceňované vodné bezstavovce), ale i „polovodné“ a suchozemské, ako obojživelníky, vtáky kalužiačik malý, kulík riečny, rybárik, vodnár, z cicavcov vydra, dulovnica väčšia a z vyšších rastlín žltuška lesklá. Podporilo by sa aj šírenie inváznych organizmov, najmä rastlín (pohánkovce, astry, zlatobyle, vodomor kanadský) a s nimi spätých negatív. Zámery by šli v ústrety aj kormoránom, ktorých priťahujú zvlášť premnožené beličky, plotice a podobné ryby v zdržiach a zregulovaných úsekoch.

Krajina, ľudia, kultúra

Stavby by narušili tvárnosť hornovážskej tiesňavovej krajiny. Zatiaľ je vzácne tradičná, svojrázna, kde-tu ešte ako z oceľorytov Ľ. Rohbocka či opisov A. Mednyanského z pol. 19. stor. Takto by klesla jej príťažlivosť pre ľudí, vyjmúc snáď len „skalných“ budovateľského brutalizmu a biznisbaroka. Utrpeli by i možnosti na udržateľné využívanie Váhu, najmä športovo-rekreačné (rybárstvo, kanoistika, rafting) a turistické, ako známe strečnianske pltníctvo. Nesúhlas viacerých dotknutých obcí so zámermi svedčí, že tzv. „ekologická“ energia, náhradné parčíčky, rybníčky a iné husto mazané medy okolo úst im s chlebovými problémami nepomôžu.

Neváhať a nestavať

Uvedené platí pre všetky návrhy až na elektráreň Lisková. Preto radíme developerom natrvalo vyradiť tieto zámery z biznisplánov a veríme, že využijú invenciu svojich postdanišovičovských inžinierov na hľadanie iných vylepšení portfólia. Takých, ktorými nebudú znehodnocovať zvyšky najcennejšieho dedičstva našej prírody a krajiny spred komunistickej éry. Keď od pol. 20. stor. stavitelia priehrad, regulátori a meliorátori popri budovaní „žiarivých zajtrajškov“ zničili mnoho z toho dedičstva, ochranári a prírodovedci (sme) príliš nenamietali. Keď na začiatku 21. stor. chcú v tom pokračovať ich ideoví dediči, mali by sme argumentovať už poučenejšie a účinnejšie. Okrem prírody to dlhujeme aj D. Štúrovi, K. J. Brančíkovi, Prírodovednému spolku župy Trenčianskej a celým 150-ročným dejinám výskumu prírody Považia a Váhu. Jeho živá voda by mala ďalej nehatene tiecť aspoň cez Kraľoviansku a Strečniansku úžinu, dva úzke profily prírody a posledné regióny ako-tak funkčnej prírodnej a národnej pamäti na Považí.

Lebo nielen ústavmi pamäti národa, národnými radami, bankami a diaľničnými spoločnosťami živý je národ – regióny – obce ‑ občania.

 

Ing. Ján Topercer, CSc. a  RNDr. Dana Bernátová, CSc.

(autori sú vedeckí pracovníci Botanickej záhrady UK v Blatnici)

Tags: ,