Malé vodné elektrárne – pre starostu a obecné zastupiteľstvo
Čomu by mali primátori a starostovia venovať pozornosť – 1
Slovensko má, našťastie, vody dosť (pri povodniach až nadbytok). Čo znamená jej nedostatok, pocítili tisíce ľudí na severe Slovenska, keď pri nízkych februárových teplotách zamŕzali potrubia a boli odkázaní na jej rozvoz cisternami. Pritom sú miesta na zemeguli, kde je jej nedostatok permanentný a nepostačuje ani na nevyhnutnú dávku na prežitie. O vodu sa vedú aj vojny.
Nie nadarmo odborníci jej dávajú aj prívlastok „strategická surovina 21. storočia“. Má to súvislosť aj so stále sa zvyšujúcimi nárokmi na spotrebu energií. A voda je jedným z jej najväčších zdrojov, ktorá navyše šetrí neobnoviteľné zdroje.
Čo krok, to elektráreň?
Slovensko má bohatstvo najmä v podzemných vodách, no zanedbateľné nie sú ani povrchové vody. V záujme využitia potenciálu riek na výrobu energie vypracovalo ministerstvo životného prostredia „Návrh koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030“, v ktorom bolo schválených 368 technických profilov pre umiestnenie malých vodných elektrární (ďalej MVE) na väčšine riek SR, ktorý vlani predložilo vláde. [Pozn. koncepcia bola pozastavená rozhodnutím nového ministra ŽP]
Lenže – bez predchádzajúceho posúdenia ich vplyvov na životné prostredie podľa zákona. A to je voda na mlyn súkromným podnikateľom, ktorí začali zasypávať obce požiadavkami na budovanie hatí a zdrží vodných elektrární na väčšine vodných tokoch po celom Slovensku. Len na rieke Hron by malo byť postavených minimálne (keďže dokument bol schválený ako otvorený) 28 nových MVE, a to v obciach: Hronec, Brusno nad Hronom, Medzibrod, Šalková, Iliaš, Vlkanová, Sliač, Budča, Hronská Dúbrava, Jalná, Šášovské Podhradie, Žiar nad Hronom I, Hliník nad Hronom, Bzenica, Žarnovica, Rudno nad Hronom, Nová Baňa-Brehy, Tekovská Breznica, Psiare, Hronský Beňadik, Nový Tekov, Kalná, Želiezovce, Vozokany, Pohronský Ruskov, Kamenín, Kamenica… Ochranárske združenia i jednotlivci sa obrátili otvoreným listom na predsedu ZMOS so žiadosťou o lepšiu informovanosť obyvateľov a zástupcov dotknutých obcí k tejto problematike, „keďže nedostatočnú informovanosť a právnu znalosť poslancov obecných zastupiteľstiev mnohých obcí z oblasti tejto špecifickej problematiky predkladatelia zámerov výstavby MVE často využívajú na podávanie skreslených, veľa ráz neobjektívnych a nekompletných informácií so zámerom dosiahnuť súhlas obyvateľov a vedenia obcí pre výstavbu MVE“, píše sa v liste. A ďalej: „Je rozhodne nutné, aby procesu zmien a dodatkov k ÚPN, procesu posudzovania predmetných zámerov a vydaniu súhlasného stanoviska pre umiestnenie hatí MVE na území obce predchádzalo dôsledné oboznámenie sa a preštudovanie Koncepcie integrovaného manažmentu vodných zdrojov z dielne ZMOS, ktoré bolo prerokované a schválené na zasadnutí Rady vlády SR pre trvalo udržateľný rozvoj v júni 2009. Tiež je potrebné dôsledne si preštudovať a implementovať na konkrétne podmienky obce i metodické príručky pre obce (SAŽP) v procesoch EIA a SEA, ktorou je „Praktická príručka pre obce, týkajúce sa posudzovania vplyvov na životné prostredie“. Primátorom, starostom a členom obecných zastupiteľstiev pripomínajú, že k plánovanej výstavbe MVE v katastroch obcí a miest by sa mali vyjadriť ich obyvatelia na verejnom zhromaždení a nielen vedenia miest a obcí. Mnohí obyvatelia obcí sa však o týchto zámeroch, ich posudzovaní a schvaľovaní dozvedia až na poslednú chvíľu (nie je výnimkou, že až pri prepisoch ich pozemkov na katastroch). Je potrebné, aby obyvatelia boli včas, dostatočne a pravdivo informovaní (je to povinnosť zo zákona 24/2006 a daná aj Aarhuským dohovorom) a aby v dotknutých obciach prebehla verejná diskusia a v prípade požiadavky aj obecné referendum v záujme získania objektívneho názoru, či je vo verejnom záujme obyvateľov dotknutej obce výstavba MVE, a to ešte predtým, ako bude vydané stanovisko vedenia obce k predmetnému zámeru. Na základe zámerov predkladaných navrhovateľmi výstavby hatí vodných elektrární niektoré obecné a mestské zastupiteľstvá dopĺňajú a radikálne menia doposiaľ platné územné plány a odsúhlasujú tieto zámery v zmenách a doplnkoch do ÚPD neuvedomujúc si mieru svojej zodpovednosti za nedodržanie zákonne procesných postupov a tiež zodpovednosti za zmeny, ktoré tieto zámery prinesú z hľadiska environmentálnych vplyvov na životné prostredie, zmeny prírodných odtokových pomerov na dotknutých vodných tokoch a tým i zvýšenia povodňových rizík či rizík sucha a v neposlednom rade aj možnosti nesplnenia RSV a zásad integrovaných plánov manažmentu povodí v zmysle prijatej legislatívy EÚ. (V niektorých prípadoch však na výstavbu MVE príslušné úrady MŽP vydávajú i stavebné povolenia, a to bez ich predchádzajúceho zapracovania ako strategických zámerov do ÚPN obci – ako je to pri výstavbe MVE v obci Hronská Dúbrava.)
Hrozia vysoké sankcie
Nedodržanie nariadení a porušenie RSV (Rámcovej smernice o vodách Európskeho parlamentu a Rady Európy) môže viesť k vysokým sankciám, ktoré bude vymáhať či už rezort MŽP, alebo EÚ, a to priamo od obcí, ktoré tieto zámery na svojom území realizovali a na nich participujú priamo alebo formou iných vzájomných dohôd s majiteľmi týchto objektov. Sankcie môžu byť uplatňované nielen za nesplnenie povinností mať v obciach nad 2 000 obyvateľov kanalizáciu a čistiareň odpadových vôd do roku 2015, ale aj za vybudovanie vodných stavieb – priečnych hatí MVE, ktoré degradujú hydromorfológiu vodných prostredí aj tým, že prerušujú ich pozdĺžnu kontinuitu fregmentovaním vodných tokov a celého riečneho ekosystému. Znamenajú tiež radikálnu zmenu a negatívne ovplyvnenie hydrologického režimu tokov. Pokuta za nesplnenie záväzku voči EU sa môže vyšplhať nad 725-tisíc eur na jednu obec. Slovensku totiž hrozí právne konanie od Európskej komisie za nedodržanie záväzku. Minister životného prostredia József Nagy vyhlásil, že ak bude musieť štát pokuty platiť, rezort bude prenášať tieto pokuty na dotknuté obce. Veľa miest a obcí zámery vybudovania súkromných MVE zaraďuje a schvaľuje vo svojich ÚP ako stavby vo verejnom záujme (verejnoprospešné stavby) bez toho, aby túto verejnú prospešnosť zosúladili s verejným záujmom obyvateľov obcí a verejným záujmom v oblasti ochrany a využívania vodných zdrojov, upozorňujú autori listu. Verejný záujem v oblasti ochrany a využívania vodných zdrojov na území obcí je predovšetkým dôsledná ochrana vody a pôdy ako aj trvalo udržateľné hospodárenie s vodnými a pôdnymi zdrojmi v súlade s integrovaným manažmentom povodí. Integrovaný manažment povodia je proces komplexného posudzovania dopadov odoberania vody z tokov a ich spätného návratu do nich. Je to proces spôsobu užívania vôd a ochrany vodných zdrojov v území bez toho, aby bola ohrozená trvalá udržateľnosť živých ekosystémov. Je výhradne taktiež v rukách vás, volení poslanci obecných a mestských zastupiteľstiev, ktoré stavebné zámery odsúhlasíte a schválite ako výstavbu nových verejnoprospešných stavieb ako stavieb vo verejnom záujme a pozemky svojich občanov na tieto stavby vyvlastníte. Alebo budete vyvlastňovať v prospech obce, za účelom výstavby agroturistického, turistického či oddychového komplexu s cyklotrasami, ktorého súčasťou je i priečna hať na toku pre vodnú elektráreň ? – pýtajú sa ochranári. Budete mať relevantné a pádne argumenty (a dostatok financií zo svojho rozpočtu) na to, aby ste ako obec a obstarávateľ ÚPD verejnú prospešnosť týchto súkromných stavebných zámerov obhájili v prípadných súdnych sporoch s vašimi občanmi a vlastníkmi vyvlastňovaných nehnuteľností? Pretože stavebný zákon je podobne ako všetky „obyčajné – neústavné“ zákony „slabší“ a v prípade jeho rozporu s Ústavou SR, resp. Listinou ľudských práv a slobôd je v rozpornej časti de facto neplatný a vlastnícke právo ako jedno zo základných ľudských práv je chránené ústavou (Ústavný zákon č.23/1991Zb., ktorým sa uvádza Listina základných ľudských práv a slobôd do právneho poriadku . Tento rozpor musí však konštatovať ústavný súd, podobne ako to urobil v prípade vyvlastňovania pod súkromné diaľnice.). Je naozaj ťažké pochopiť, že v čase zavádzania úsporných opatrení, znižovania platieb štátu mestám a obciam, znižovania príjmov z podielových daní a zvyšovania daní a cien tovarov a služieb pre obyvateľov, vláda SR a jej ministerstvá podporujú a dotujú (miliónmi eur) práve takéto projekty, a nie také, ktoré by naštartovali rozvoj regiónov, zvýšili zamestnanosť a životnú úroveň ľudí. Projekty, ktoré by zabezpečili zlepšenie a trvalú udržateľnosť životného prostredia, a nie ho devastovali. Prísľuby a stimuly investorov ako lacnejšia elektrická energia pre obyvateľov, budúce investície do turistiky či infraštruktúry, sú nadmieru neserióznym konaním. Väčšinou totiž ostáva len pri sľuboch. Ak však obec ako obstarávateľ ÚPD predkladá dokument zmien a doplnkov svojho územného plánu a súhlasí a presadzuje zámer vybudovať na svojom území MVE ako proklamovaný „lacný a ekologicky čistý zdroj“, mali by obce potom prednostne využívať elektrickú energiu vyrobenú v tomto zariadení na potreby svojho regiónu, a teda podľa toho aj upraviť spotrebiteľské ceny pre svojich obyvateľov v súlade s výkupnými cenami elektrickej energie (výkupné ceny elektrickej energie vyrobenej v MVE sú 1,6-násobne vyššie ako trhové výkupné ceny!). V rozpore so zákonom konajú obce, ktoré na základe predkladaných zámerov výstavby MVE zapracúvajú tieto zámery do svojej územnoplánovacej dokumentácie (ÚPD) formou zmien a dodatkov, a to bez ich posudzovania ako strategických dokumentov, upozorňujú aktivisti.
Budú obyvatelia participovať na zisku?
Starostovia a primátori by si mali položiť aj otázku, či je nutná a vo verejnom záujme výstavba MVE a aký prínos bude znamenať aj pre obec/mesto a jej obyvateľov na desiatky rokov. Budú hádam obyvatelia obcí, kde táto elektráreň bude postavená, participovať podielom na zisku z predanej elektrickej energie alebo z podielových daní? Málo pravdepodobné, lebo investor zrejme nebude chcieť zmeniť sídlo svojej firmy tak, aby podielové dane zo zákona pripadli obci. A nastoľujú aj ďalšie otázky: Aký prínos bude mať táto niekoľko miliónová investícia pre obyvateľov, pre rozvoj obce, tvorbu pracovných miest, hodnotu pozemkov v blízkosti VE, rozvoj turistického ruchu, pre zatraktívnenie krajinných a prírodných hodnôt, pre živočíšstvo a ryby žijúce v tejto rieke a pre celé životné prostredie po dobu viac ako 50 rokov vlastníctva tohto územia a objektov vodnej elektrárne jej majiteľom? Komu ostane táto environmentálna záťaž, keď sa už nebude oplácať elektráreň prevádzkovať? Ak v súčasnosti štátom dotované výkupné ceny elektriny vyrobenej v týchto zariadeniach budú rovnaké – tržné, teda skoro dvakrát nižšie ako v súčasnosti a poplatky za užívanie vody, z dôvodu jej nedostatku, niekoľkonásobne vyššie? Kto bude hradiť náklady (vyplývajúce z nesplnenia RSV Európskeho parlamentu a Rady Európy), za nápravné opatrenia na vodnom útvare MVE, klasifikovanom ako HMWB (výrazne zmenený umelý vodný útvar) tak, aby spĺňal požiadavky RSV na dosiahnutie dobrého stavu vôd, ak ekologickým hodnotením a monitoringom sa preukáže ohrozenie a nezabezpečenie pozdĺžnej kontinuity vodného toku tak, ako sa preukázalo na hatiach MVE už postavených na Hrone? (Revitalizácia rieky Hron – materiál vydaný SAŽP.)
Ani jedna stavba nespĺňa kritériá
Zatiaľ ani jedna stavba MVE na rieke Hron nespĺňa kritériá a požiadavky RSV, a to nenarušenie kontinuity riečneho toku z hľadiska vytvorenia dostatočných a adekvátnych podmienok pre migráciu vodných živočíchov a rýb a tým zabezpečenia pozdĺžnej spojitosti riek a biotopov, keď naprojektované rybochody v skutočnosti nespĺňajú základnú podmienku, a to podmienku ich funkčnosti a akceptovateľnosti migrujúcimi živočíchmi a rybami. (výsledky monitoringu v Pláne manažmentu čiastkového povodia Hrona – str. 32, 33 …). Zabezpečenie migračnej priechodnosti vodných tokov je tiež jednou z podmienok dosiahnutia dobrého stavu vôd podľa Rámcovej smernice o vodách. Bude aj potom opäť MŽP požadovať od obcí úhradu prípadných pokút zo strany Európskej komisie za nesplnenie Rámcovej smernice o vodách 2000/60/ES, podľa ktorej jednou z hlavných podmienok dosiahnutia dobrého stavu vôd je aj zabezpečenie kontinuity a pozdĺžnej spojitosti vodných biotopov, keďže vodné stavby hatí a zdrží vodných elektrární na svojich územiach povolili a schválili? Podobne ako požiadavka, aby obce uhrádzali prípadné sankcie a pokuty za nesplnenie RSV požadujúcej dosiahnutie dobrého stavu vôd z hľadiska biologického znečistenia tokov, a to vybudovaním kanalizácií a ČOV pre obce nad 2 000 obyvateľov do roku 2015? Natíska sa aj otázka, prečo doposiaľ ministerstvo životného prostredia neprijalo legislatívne kroky a nevytvorilo adekvátne podmienky na úspešné podávanie, schvaľovanie a realizáciu projektov ČOV a kanalizácií pre obce ako predkladateľov zámeru (keď stavba nie je realizovaná ani po desiatich rokoch od podania zámeru – a je otázne, či vôbec bude). Pritom vytvorilo nadštandardné legislatívne podmienky a doslova neobmedzene (a so svojím výkladom vzťahu týchto zámerov k Rámcovej smernici o vodách tak, ako je uvedený v schválenom materiáli „Návrh koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030) podporuje zámery výstavby MVE súkromnými firmami, keďže od podania zámeru výstavby MVE po uvedenie stavby do prevádzky je niekoľkonásobne kratší čas, ako v prípade projektov kanalizácií a ČOV pre obce . Ako táto priečna bariéra v toku a jeho zahradzovanie ovplyvní prietokové pomery rieky v čase povodňových vodných stavov? Alebo táto priečna hať a ďalšie, vypúšťané proti prúdu, nebudú práve ich príčinou? Ako ovplyvní vybudovanie hrádzí pozdĺž toku v dĺžke, v mnohých prípadoch viac ako 2 km a výške aj nad 4,5 m (pri korune hrádzi), možnosť povodňového prietoku vody z inundačného územia späť do koryta? A najmä keď investor naprojektuje, ako tieto vody budú naspäť prúdiť do koryta rieky – bude to platiť aj v skutočnosti? Alebo toto všetko vyvolá náklady z dôvodu ochrany majetku obyvateľov na úkor obcí a štátu? Ako ovplyvní MVE prechod ľadových krýh v zimnom období, a to aj vplyvom ich uvoľňovania zo zamrznutej stojatej vody v hatiach proti prúdu – ako sa to stalo aj pred tromi rokmi na strednom toku Hrona uvoľnením ľadových krýh z hati MVE Zvolen, čo pocítili obyvatelia obcí po prúde rieky? A čo bude po tom, ak sa naplnia plány súkromných investorov a takéto hate budú v každej obci (zväčša v intravilánoch – v blízkosti obydlí) a vzdialené od seba často len 3 km? V riečnom toku Hrona na úseku dlhom len 21 km (medzi mestami Zvolen – Žiar nad Hronom) sa plánuje postaviť 6 priečnych hatí a zdrží MVE!
Hrozí destabilizácia spodných vôd
Aký vplyv na spodné vody bude mať trvalé zvýšenie hladiny rieky, v mnohých prípadoch aj o 3 m nad okolitý terén nad haťou a tiež jej zníženie o niekoľko metrov pod ňou (z dôvodu získania maximálneho spádu a tým i výkonu elektrárne)? O tom, že dôjde k destabilizácii spodných vôd, zrejme nie je potrebné polemizovať. Autori listu dávajú do pozornosti skúsenosti obcí, ktoré tieto problémy s MVE na rieke Hron už niekoľko rokov majú (Šárovce, Horná Seč a ďalšie), a to hlavne s podmáčaním pozemkov, záhrad a zaplavovaním pivníc rodinných domov v okolí hatí zapríčinených destabilizáciou a zvýšením hladiny spodných vôd. Teraz po dostavaní a v prevádzkovom režime to však už nikoho nezaujíma – ani majiteľa elektrární, ani poisťovne, ani rezort ŽP. Zvlášť je potrebné zvážiť všetky pozitívne i negatívne dôsledky na životné prostredie a zdravie obyvateľov, najmä ak hate a zdrže MVE majú byť postavené na územiach so znečistenými spodnými vodami a pôdou. Sú totiž zámery vybudovať takéto hate na Hrone vo Vlkanovej (5. stupeň znečistenia spodných vôd a pôdy po Sovietskej armáde), alebo v meste Žiar nad Hronom v lokalite so znečistenými spodnými vodami a pôdou (presahujúcimi 5. stupeň znečistenia) a možnosti ovplyvnenia zdvihnutím spodných vôd rozsiahlej priemyselnej aglomerácie a skládky odpadu z bauxitu po predošlej výrobe hliníka. Vyzývajú predstaviteľov miest a obcí, aby zvážili odsúhlasenie umiestnenia takýchto stavieb MVE na rieke Hron vo svojich obciach v miestach zmiešavacích zón vypúšťaných odpadových vôd do rieky, kde by dochádzalo k nedostatočnému rozptylu znečistenia a usádzania týchto odpadov a k ich prienikom do spodných vôd a pôdy. Zámer je totiž vybudovať priečnu hať MVE v Šalkovej, kde by došlo k usadzovaniu odpadových vôd predovšetkým z neďalekej Biotiky Slovenská Ľupča. Neuveriteľne podľa ochranárov znie obhajoba a súhlas MŽP (a úradníkov jeho rezortu – OÚŽP Levice a KÚŽP Nitra) pre zámer vybudovania hate MVE Tekov pod vodnou nádržou Veľké Kozmálovce v zmiešavacej zóne, a to len 1 200 m pod vyústením oteplených odpadových rádioaktívnych (tríciových) vôd z jadrovej elektrárne Mochovce (v dvojnásobnom objeme po dostavaní MO 3, 4) a odpadových vôd mesta Tlmače i celej priľahlej aglomerácie. (V správe o hodnotení vplyvov na životné prostredie MO 3 4 – str. 15, bod 2.2.19 sa okrem iného uvádza: „… bilančný limit pre odpadové vody vypúšťané do povrchových vôd na aktivitu trícia je už prevádzkou AE MO bloky 1, 2 čerpaný na úrovni 60 – 80 % a na prevádzku štyroch blokov bude nevyhnutné limit upraviť. Pritom trícium v odpadových vodách predstavuje dominantnú cestu expozície kritickej skupiny obyvateľov v okolí.) Za dôkladné zváženie stojí tiež súhlas s umiestnením takýchto stavieb MVE na rieke Hron v zónach obcí vyhradených na oddych a rekreáciu obyvateľov a tiež v tesnej blízkosti kultúrnych pamiatok – hradov a v tesnej blízkosti chránených krajinných oblastí. Podobný je plánovaný zámer podnikateľov vybetónovať hate MVE v koryte rieky Hron pod bralom hradu Šášov, hradu Revište či v Kameníne s neodvratným, priam likvidačným zásahom do chránených území európskeho významu s 5. stupňom územnej ochrany (PR Čistiny a NPR Kamenínske slanisko) a s výskytom ohrozených živočíšnych druhov a biotopov európskeho významu. Takéto plány sa ľahko robia v projekčných kanceláriách bez dôkladnej znalosti miestnych pomerov. Ale ľudia, ktorí tam žijú a budú žiť, budú musieť znášať všetky negatívne dôsledky poškodeného životného prostredia. Alebo sa budú tešiť, že hádam tie plastové a iné odpady plávajúce po rieke Hron sa zachytia na hati povyše a niekto ich aj zlikviduje (a možno sa len vyhodia na lúku vedľa hrádze či pustia susedovi do hrádze poniže)? Postoj samosprávy v niektorých obciach a mestách je nadmieru benevolentný k ohrozeniu životného prostredia, v ktorom tiež sami žijú. Často ani nepožadujú posudzovanie predmetnej činnosti alebo zámeru podľa zákona a v procese EIA a tým dôslednejšieho zváženia vplyvov takejto stavby na životné prostredie a tiež rizík, vplývajúcich z prehradenia koryta rieky priečnou haťou pre obydlia a životné prostredie ich obyvateľov. Treba jasne povedať, že MVE nie sú verejnoprospešné stavby a nedotknuteľnosť súkromného majetku je daná Ústavou SR.
Čomu by mali primátori a starostovia venovať pozornosť – 2
Je potrebné uvedomiť si, do akej miery sú nemenné a zákonne záväzné schválené prvky ÚSES v ÚPN obcí, určujúce „Zásady a regulatívy zachovania kultúrno-historických hodnôt, ochrany a využívania prírodných zdrojov, ochrany prírody a tvorby krajiny a vytvárania a udržiavania ekologickej stability krajiny a trvalej udržateľnosti dobrého stavu životného prostredia aj pre ďalšie generácie“, píšu autori listu. A upozorňujú, že schválené prvky ÚSES sú pre obce záväzné a určujú limity zaťaženia územia z hľadiska zhoršenia stavu životného prostredia. Zatiaľ však ani jeden zo zámerov MVE na rieke Hron nebol posudzovaný vzhľadom na plánovanú výstavbu niekoľkých desiatok ďalších hatí a tým ovplyvnenie celého riečneho ekosystému! Nebol a zrejme nebude posudzovaný ani z hľadiska zamŕzania týchto zdrží a následného uvoľňovania ľadov a tiež ani z hľadiska synergického efektu vypúšťania jednotlivých zdrží a tým znásobenia prietokov v čase povodňových stavov. Je predpoklad, že v budúcnosti sa to s nezmenšenou intenzitou bude diať aj vzhľadom na ich plánované množstvo… O úplnom zániku vodnej turistiky a zániku reprodukčnej schopnosti rybárskych revírov z dôvodu úplného znemožnenia migračných ciest rybích spoločenstiev a iných vodných živočíchov už ani nehovoriac. Svedčia o tom aj prevádzkovaná elektráreň vo Zvolene a podobné pred dokončením v Hronskej Dúbrave, Turej, Šárovciach a ďalšie na dolnom i hornom toku Hrona. Autori listu kritizujú tvorcov „Návrhu koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030“ (NKVHEPVT) z ministerstva životného prostredia (MŽP), že akosi pozabudli na hydroenergetický potenciál na výrobu elektrickej energie v Jadrovej elektrárni Mochovce (JEMO). Rieka Hron totiž svojim vodným potenciálom zabezpečuje výrobu energie aj v tomto zariadení v dvoch blokoch – MO 1, 2 (vyše 900 MW) a po dostavaní bude aj v blokoch MO 3, 4 (takmer 1 800 MW). Ročne vyrobené množstvo elektrickej energie v zariadení JE bude rozhodne neporovnateľné so sústavou už postavených a ďalších plánovaných MVE na Hrone.
V rozpore s európskou legislatívou
Aké sú však limity únosnosti využitia vodného potenciálu rieky v týchto energetických zariadeniach z hľadiska ich environmentálnych vplyvov, národno- hospodárskych, ekonomických, ohrozenia života a zdravia obyvateľov a vplyvov z hľadiska jadrovej bezpečnosti? – pýtajú sa autori listu. Podľa ich názoru to MŽP a jeho organizácie (VÚVH, SVP – Povodie Hrona, ÚJD SR…) akosi vôbec nezaujíma, a preto sa nimi komplexne nezaoberajú a ani neskúmajú ich kumulatívne vplyvy na životné prostredie! Pri posudzovaní a schvaľovaní stavebných zámerov MVE akoby úradníci obvodných a krajských úradov ŽP zabudli, že tento schválený návrh NKVHEPVT je v rozpore s prijatou Rámcovou smernicou o vodách (RSV) schválenou vládou SR v januári 2004 a legislatívou EU – WFD 2000/60/EC, ktorej uplatňovanie ako európskeho zákona by ako úradníci rezortu ŽP mali zastávať. Akosi zámerne sa riadia a odvolávajú na stratégiu o energetickej bezpečnosti, o obnoviteľných zdrojoch, a nie na zákony priamo prevzaté z európskeho právneho systému, ktorých kontrola a dodržiavanie priamo vyplýva z ich kompetencií. Ide najmä o zákon o ochrane prírody, zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 24/2006 Z. z. a tzv. vodný zákon. Dôsledné plnenie týchto zákonov musia práve oni kontrolovať a dbať na ich uplatňovanie, lebo práve na to bol tento rezort ústavne zriadený! Ich nesprávna interpretácia a uplatňovanie môže viesť k súdnym procesom alebo k udeľovaniu sankcií a vysokých pokút zo strany EÚ.
Je výstavba toľkých MVE nevyhnutná?
Je taký počet MVE ekonomicky zdôvodniteľný a je v celospoločenskom záujme? – kladú ďalšie otázky zástupcovia mimovládnych organizácií. Veď len na Hrone ich má byť 28! Pri verejnom prerokovaní zámeru investori často apelujú na uvedomelosť občanov. Argumentujú energetickou sebestačnosťou SR a plnením záväzkov na využívanie obnoviteľných zdrojov energie (OZE) budovaním MVE na základe schváleného návrhu MŽP ako koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030. Vychádzajúc zo zverejnenej správy MH SR pre rok 2009 objem dovozu elektrickej energie SR je o niečo vyšší (do 5 %) ako export energie do zahraničia. Inštalovaný výkon zdrojov elektriny v SR (rok 2009) bol 7 101 MW a celková výroba elektriny 26 074 GW. Spotreba elektriny v roku 2009 bola 27 386 GW a import elektriny 1 312 GW. V jadrových elektrárňach sa vyrobilo 14 081GWh (54 %), v tepelných 4 768 GWh (18,2 %), vodné zdroje dosiahli výrobu 4 662 GWh a závodné zdroje a OZE menej ako 2 563 GWh (9,8 %). Z uvedených grafov je zrejmá nízka účinnosť vodných elektrární pohybujúca sa na úrovni 51 % (inštalovaný výkon 35 % sa podieľa len 18 % na výrobe elektriny), ktorá je spôsobená hlavne stále sa znižujúcimi vodnými prietokmi. Na rieke Hron za posledných 20 rokov je to približne 1 % úbytku vodnatosti toku ročne. (Štatistický údaj SHMÚ. Grafy – zdroj: MH SR, M. Jarábek.) Po dostavaní JEMO spolu PPC Malženice (ak neuvažujeme s plánovanou schválenou výstavbou nových blokov JEBO) by mala SR vo výrobe elektrickej energie výrazný nadbytok, aj keď nerátame so splnením záväzku SR a nariadenia vlády na zníženie spotreby elektrickej energie do roku 2020 o 20 %. Štúdie firiem ako Power Smart, Tractabel, EGU v spolupráci s našimi energetikmi hovoria, že pri celkovej investícii 120 mil. € (z toho pre domácnosti 70 mil. €) plus dodatočné investície okolo 60 mil. €, spolu teda 180 mil. €, sa v SR ušetrí asi 600 MW. Znamenalo by to približne 8 % z celkového, v súčasnosti inštalovaného výkonu. Cieľom EÚ ako celku je dosiahnuť 20 % podiel OZE (vrátane 10 % podielu OZE v doprave) na výrobe energie a tepla z celkovej spotreby do roku 2020. Dosiahnutie schváleného podielu OZE je povinné. Členské štáty však samy rozhodujú, ktorými druhmi OZE a za pomoci akých opatrení tento záväzok splnia. Prognóza podielu prírastku jednotlivých typov elektrárenských zdrojov na Slovensku do roku 2030 potvrdzuje ekonomickú nevýhodnosť a vysokú investičnú náročnosť OZE s nízkou účinnosťou a tým i kapacitou na jednotku vyrobenej energie. Do roku 2030 sa očakáva skoro polovica všetkých investícií do nových prírastkov kapacít na báze OZE. Získané – inštalované elektrické výkony by predstavovali len niečo viac ako jednu tretinu a výroba elektriny nedosiahne ani jednu pätinu.
Ide o účelovú manipuláciu?
Už teraz sa v SR z celkového množstva vyrobenej elektrickej energie vyrába viac ako 22 % z obnoviteľných zdrojov v prevádzkovaných vodných elektrárňach s inštalovaným výkonom viac ako 38 % z celkového podielu inštalovaného výkonu v SR. Pravda, ak nevylúčime kapacitne väčšie priehrady vodných elektrární zo zoznamu obnoviteľných zdrojov tak, ako sa to prezentuje v súčasnosti. Medzi hydroenergetické obnoviteľné zdroje sú totiž nekoncepčne a účelovo zaraďované len prietokové – tzv. malé vodné elektrárne do výkonu 5 MW. Ostatné vodné elektrárne s podstatne efektívnejšou, hospodárnejšou prevádzkou s možnosťou regulácie výroby elektriny a s tržnými výkupnými cenami elektriny v nich vyrábanej, sú z toho vynechané. Napriek akýmkoľvek politickým ubezpečeniam stabilitu energetickému systému v SR malé vodné elektrárne a iné zariadenia na výrobu elektrickej energie na báze OZE nedokážu zabezpečiť. Sú nestabilné z dôvodu závislosti od prírodných podmienok (solárne elektrárne pracujú len keď svieti slnko, veterné keď fúka vietor a prietokové vodné elektrárne sú efektívne, keď je dostatok vody v toku). Pri inštalácii nadmerných kapacít týchto neregulovateľných výrobných zdrojov môže dôjsť k ohrozeniu celej rozvodovej energetickej sústavy, a to aj z dôvodu jej preťaženia a nestability. Z týchto dôvodov ich môžeme považovať len za doplnkové a túto disproporciu môžeme vyrovnať len za predpokladu, že máme aj regulovateľné zdroje energie, vyrábajúce elektrickú energiu v zariadeniach nezávislých od prírodných podmienok. Prostriedky na výstavbu prietokových MVE sú v závislosti od stále negatívnejšie sa meniacich prírodných podmienok a rapídneho úbytku vodnatosti tokov vynakladané neefektívne, a to tiež z dôvodov: – vysokých nákladov na výstavbu – min. 4,4 mil. € na 1 MW inštalovaného výkonu – ich vysokej nákladovosti na jednotku vyrobenej energie (zohľadnenej v 1,6-násobných výkupných cenách oproti cenám tržným), – nestabilných výkonov (pri nízkych vodných prietokoch účinnosť nedosahuje ani 30 %) – nízkeho vyrobeného množstva elektrickej energie vzhľadom na inštalované výkony – v prípade rieky Hron zabezpečenia dostatku vody pre nepretržitú prevádzku a jadrovú bezpečnosť JEMO a tiež pre ďalších užívateľov ako z oblasti priemyslu, poľnohospodárstva… – obrovských škôd na životnom prostredí, kde prostriedky na sanáciu a kompenzáciu týchto škôd budú musieť byť tiež započítané do cien elektrickej energie vyrobenej v týchto zariadeniach (v súčasnosti akoby sa na to celkom zabudlo, podobne tak i na kompenzácie za poškodenie záujmov iných užívateľov vodných tokov a tiež aktivít týkajúcich sa rybárstva, turistického ruchu…)
Je možné variantné riešenie
Po sprevádzkovaní v súčasnosti rozostavaných zdrojov na výrobu elektrickej energie SR rozhodne nepotrebuje nevyhnutne začínať budovať ďalšie nové elektrárenské zdroje a hlavne také, ktoré sú nákladné a ich výkony sú nestabilné a zanedbateľne malé. Je potrebné zamerať sa na typy elektrárenských výrobných zariadení, ktoré dokážu v čase odberových špičiek krátkodobo doplniť elektrárenskú rozvodovú sieť a zamedziť prípadným napäťovým výkyvom, čiže v čase prevahy spotreby nad výrobou ju dopĺňať. Ako je známe, elektrickú energiu nedokážeme skladovať priamo. Jediné technologicky dokonale zvládnuté riešenie je energiu skladovať v prečerpávacích vodných elektrárňach. V období nadbytku výroby elektrickej energie spustí sa elektráreň do čerpacieho režimu (turbíny pracujú reverzne) a voda sa pumpuje zo spodnej nádrže do hornej. Elektráreň spotrebováva nadbytočnú energiu v sieti a akumuluje ju vo forme výškového potenciálu energie vody v hornej nádrži. V prípade nedostatku energie v sieti prečerpávacia elektráreň začne vypúšťať hornú nádrž cez sústavu výkonných turbín a vyrábať v určitom časovom horizonte energiu do preťaženej siete v čase odberovej špičky. Nie je teda načase prehodnotiť energetickú koncepciu SR, zameranú na výstavbu prietokových MVE a presadzovať zámery vybudovania možno dvoch vysoko výkonných prečerpávacích elektrární (PVE)? Na tento účel sú totiž vhodné už jestvujúce priehrady. Rozhodne by to prinieslo nemalé úspory v štátnom rozpočte, a to aj z hľadiska menších nákladov na sanáciu výstavbou hatí MVE plošne devastovaných riečnych ekosystémov. Výstavba 368 MVE na Slovensku má byť financovaná z fondov EÚ s počiatočnou čiastkou 160 mil. €. Pri schválenej dotácii 4,4 mil. € na 1MW inštalovaného výkonu je to približne čiastka, ktorá nebude postačovať ani na vybudovanie plánovaných MVE na rieke Hron. Ďalších viac ako 100 mil. € navyše budú musieť zaplatiť občania SR v priebehu 15 rokov prevádzkovania MVE za vládou schválené navýšenie výkupných cien elektrickej energie (zvýšené výkupné ceny oproti tržným stanovil regulačný úrad na základe 10-ročnej návratnosti nákladov na výstavbu MVE). Spôsobené environmentálne škody, škody na majetku a sanačné náklady spojené s následnou revitalizáciou poškodeného územia pre splnenie podmienok RSV a dosiahnutie dobrého stavu vôd (aby sa SR vyhla vysokým sankciám) budú predstavovať ďalšie desiatky miliónov € v priebehu nasledujúcich rokov. V konečnom sumári sa rozhodne čiastka 160 mil. € viac ako zdvojnásobí. A ak by sa naplnili plány MŽP, získalo by sa na rieke Hron približne 35 MW inštalovaného výkonu MVE, čo pri súčasnom inštalovanom výkone zdrojov 7 101 MW by znamenalo menej ako 0,5 % a z celkovej ročnej výroby elektrickej. energie 27 386 GWh podiel menší ako 0,3 %. Ročná výroba elektrickej energie v celej sústave plánovaných 40 MVE na rieke Hron s inštalovaným výkonom celej sústavy okolo 35 MW bude predstavovať čiastku približne 175 GWh vypočítanú z inštalovaného výkonu. Reálne množstvo vyrobenej elektrickej energie však bude rozhodne menšie a zrejme nepresiahne 100 GWh za jeden rok – čo v konečnom porovnaní sa bude rovnať približne 2,5-dňovej výrobe elektrickej energie v JEMO po jej dostavaní.
Priečne hate proti povodniam!
Autori listu na záver zhŕňajú: Na rieke Hron vo svojom návrhu plánuje MŽP v najbližších rokoch podporiť výstavbu ďalších 28 priečnych hatí a zdrží MVE (12 MVE je už postavených). Ich výstavba bude spojená, pravdaže, s následnými rozsiahlymi reguláciami a úpravami koryta, brehov rieky a výrubom brehových porastov v dĺžkach rádovo desiatok km po oboch brehoch rieky. Podobný plán ako MŽP predstavilo aj ministerstvo hospodárstva, ktoré vo svojom Národnom akčnom pláne pre energiu z obnoviteľných zdrojov Slovenskej republiky v cieľoch svojej tzv. národnej politiky v oblasti energie z OZ okrem iného uvádza: „Klimatické zmeny majú dopad aj na intenzitu zrážkovej činnosti, ktorej dôsledkom sú povodne. Preventívnym opatrením pred povodňami je budovanie vodných elektrární, ktoré sú zosúladené s plánmi na protipovodňovú ochranu, a preto aj využitie zostávajúceho hydroenergetického potenciálu je prioritou.“ Naozaj už aj laik musí nad touto demagógiou krútiť hlavou – proti povodniam stavať na tokoch priečne hate! Je tiež paradoxné, že zatiaľ v každom projekte schvaľovanej výstavby MVE je uvedené: „Predmetná navrhovaná stavba nemá protipovodňovú funkciu – povodňové prietoky budú vybrežovať ako doposiaľ…“ (v skutočnosti však možno ešte väčšmi). Naplnenie takýchto plánov s veľkou pravdepodobnosťou bude viesť k úplnej likvidácii biologických a krajinárskych funkcií väčšiny našich najdôležitejších riek a tokov. Vlády, ministri, ich koncepcie a uznesenia, záväzky a programy sa menia, prijímajú sa nové, ktoré v mnohých prípadoch úplne negujú predošlé. Niektoré sú správne, iné rozhodne nezohľadňujú potreby spoločnosti a radových obyvateľov miest a obcí Slovenska. Tieto zámery sú často presadzované a schvaľované politicky – úzkymi skupinami ľudí, ktorí z toho budú profitovať. Autori listu preto na nich apelujú, aby tieto praktiky rozlíšili včas a zaujali k nim správny postoj. Mali by zvážiť, či budú považovať celospoločenský prínos z takto vyrábanej elektrickej energie za väčší, ako celospoločenský prínos zo zachovania jedinečných prírodných hodnôt a prostredia, v ktorom žijú, budú žiť, zlepšovať ho a chrániť aj pre ďalšie generácie. Hrozí totiž, že proces premeny životného prostredia bude nezvratný a nepoškodené životné prostredie sa už nebude dať kúpiť späť – tak ako kúpiť (a podstatne lacnejšie) tých niekoľko MWh elektrickej energie vyrobenej v desiatkach plánovaných MVE. Je nesporné, že hospodárske, ekologické, krajinotvorné, prírodno-ochranárske a rekreačno-turistické hodnoty napríklad Pohronia s jedinečným, z väčšej časti ešte prirodzeným tokom rieky Hron a priľahlým územím, predstavujú z celospoločenského hľadiska hodnoty, ktoré mnohonásobne prevyšujú prínos len z jeho hydroenergetického využitia. Nehovoriac už o násobne väčších celospoločenských a ekonomických prínosoch, ak by vláda a jej ministerstvá podporili projekty práve na znovuobnovenie biodiverzity a projekty revitalizácie aj rieky Hron tak, ako sa Slovenská republika zákonne zaviazala splniť tieto požiadavky prijatím smernice WFD 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady v Rámcovej smernici o vodách – zákona č. 364/2004 (tzv. vodný zákon) a v rokovaniach pri vstupe SR do EÚ. Pod otvorený list sa podpísali: Združenie Hron pre slobodné rieky, Zvolen (v zastúpení Ing. Anton Žabenský), SRZ Rada Žilina (Ing. Peter Beleš), SOSNA, o. z., Ekocentrum, Družstevná pri Hornáde (Ing. Štefan Szabó, PhD.), Združenie pohronských organizácií SRZ, MO SRZ, Nová Baňa (Rudolf Ditte), Združenie Slatinka, Zvolen (Ing. Jana Pavlíková), Mgr. Vladimír Preložník, vydavateľ knižnej publikácie Sprievodca po Hrone, Jaroslav Pančík, Dronte, s. r. o. , požičovňa lodí, Mário Kolár, požičovňa lodí, Andrej Kolárik, požičovňa lodí Hastrman, Mário Urbanec, Rio Granus, požičovňa lodí, Ing. Jaroslav Baran, KST.