Grécko 2012, správa z akcie

Je nás deväť: Laco, Vlado, 2 x Rasťo, Milan, Natália, Majo, Maťo a Peťo.

Piatok – 13.4.2012 

O 17:00 máme zraz v Trebejove. Auto nebude načas, Vlado zisťuje závadu na prednej náprave, do večera to možno opravia. Nakladáme aspoň lode na príves a triedime veci. Jumper prichádza tesne pred zotmením, nakladáme prekvapivo rýchlo, vidno, že už máme prax.

Sobota – 14.4.2012 

Budíček je o 3:30 a po štvrtej vyrážame na cestu, čaká nás 1460 km a niekoľko hraničných prechodov. Ide to prekvapivo dobre, chválim motor Jumpera, ktorý ide perfektne, to ešte netuším, že je to predčasne. V Srbsku je dokončená diaľnica z hranice do Belehradu a tak máme čas aj na niekoľko zastávok. Na naše obľúbené táborisko na sútoku riek Venetikos a Aliakmon, dorazíme po deviatej hodine večer.

Rozvodnený Venetikos…“mám pocit, že ma chce zjesť“…Laco

Táborisko je plné vodákov, trochu sa čudujeme, ale po pohľade na Venetikos je všetko jasné. Týždeň poriadne lialo, vody je priveľa, kaňony gréckych riek sú zatopené a tak je zrazu dobrý aj Venetikos, ktorý normálne dávame na rozpádlovanie.

Nedeľa – 15.5.2012 

Vstávame do slnečného dňa. Informácie od Markusa a ostatných nemeckých vodákov, nie sú veľmi povzbudivé. Vody je naozaj všade veľa. Jedinú nádej dáva slniečko. Vlado šoféruje a ostatní sadáme na vodu. Všetci sme na veľkej vode trochu neistí. Doma sme najazdili veľmi málo. Poobede jedna skupina vyráža na Meteoru. Ja, Peťo a Vlado sadáme opäť do lodiek. Ide to už oveľa lepšie.

Pondelok – 16.4.2012  

Prší, tak sa presúvame na Acheron. Ten má väčšinou málo vody, teraz by to mohlo byť OK.

Acheron, vstup do podsvetia – Gate of Hades

Nie je to pravda, vody je veľa, tak dávame jeho horný úsek. WW1 a jeden umelý stupeň. Neprší, zaspávame v nádeji, že voda klesne.

Utorok – 17.4.2012  – jedna z najkrajších gréckych riek Acheron

Voda klesla. Neváhame a sadáme na vodu. Je jej síce stále dosť veľa, ale dúfame, že to pôjde.  Nešlo.  Peťovi Kerberos poriadne zahryzol do lode a tak mení loď, našťastie ešte pred vstupom do kaňona.

Potom to už bolo super, všetko je zjazdné. Vladovi nevadí ani miestny sifón a nám ani neprestávajúci dážď.

Nejaké kúpanie bolo, ale ide to výborne. Poslednú perej ťažko prenášame, hodilo sa nám aj horolezecké náčinie a nasadáme priamo v prúde.

Surfovanie vo vlnách

Vlado si aj nedobrovolne zaplával, bez nasadenej špricky sa totiž do perejí nejazdí :-)

Odchádzame na blízke pobrežie a tešíme sa na pekný večer pri mori.

Zabliká slniečko. Asi na 5 minút. Kúpeme sa v mori, aby z nás zišiel neprémový zápach. Zase prší. Sedíme pod prístreškom a učíme sa znovu podľa mailu od Imra, pesničku „Deti z Pirea“.

Ešteže máme Metaxu, pesnička má naozaj veľmi komplikovaný text.

Streda – 18.4.2012  

Balíme sa v daždi a presúvame opäť na Acheron. Voda mohutne stúpla a je po plavbe.

Louros

Náhradou je Louros, potôčik pri hlavnej ceste, teraz je z neho pekný potok. Končíme v miestnej rešturácii a pojedáme pstruhy.

Ďalej sa presúvame na Kalamas, má menšie prítoky, ktoré by mohli byť zjazdné. Prvá je riečka Tiria, výborne prístupná z diaľnice. Výborna voda, ale na 30 km bez možnosti prerušiť plavbu sa nám v daždi veľmi nechce. Tak sa presúvame na Langazas. Tam na peknom táborisku pri moste, stretáme opäť Nemcov.

Štvrtok – 19.4.2012  

Ráno plavíme 10 km po sútok s Kalamasom. Veľa vody, váčšina perejí zaliata ale jedno vypečené mies-

Langazas

to sa našlo. Veľký preliaty kameň prevrátil Peťa aj Maja. Na obed sme si upiekli kuracie prsia a vyrazili na Voidomatis. Opäť veľká voda, horný úsek by bol o život. Dávame v daždi dolný úsek a končíme na terase opusteného domu. Skúšali sme aj rešturáciu v raftovom centre, ale tam chystali nejakú oslavu a nás v teple nechceli.

Piatok – 20.4.2012

Voidomatis stúpa ďalej, tak sa presúvame cez Ioaninu na Mileopotamos.

Voidomatis

Na aute začne klepať motor. Hľadáme servis. Najrozšírenejší typ europskej dodávky v Grécku nejazdí a tak je so servisom problém. Pomaly smerujeme domov. Večer spíme v Srbskom kempe v Predejane.

Sobota – 21.4.2012 

Pomaly sa posúvame domov. Trochu (cca 2 hod) nás zdržia maďarskí colníci a po 20:00 sme konečne na dvore v Trebejove.

Krátka fotogaléria