Splav Lužnica-Sázava
Splav sa konal tradične okolo prvého mája – konkrétne 27.4 – 1.5. 2012. Štartovali sme v piatok podvečer z KVŠ Bratislava s veľkým autobusom plným ľudí a vlekom plným lodí. Nakladanie a cesta smerom na Majdalénu prebehli bez technických komplikácii. Klasická prestávka sa konala na odpočívadle 9-křížu. Dorazili sme okolo pol jednej v noci. Ráno okolo pol ôsmej bol budíček. A odchod smerom na Suchdol na Lužnicí. Odtiaľ sme sa plavili dole do Majdalény. Zastihlo nás v podstate letné počasie s teplotami okolo 24-25 stupňov. Plavba ako z reklamy. Vody síce bolo menej. Ale v zásade dostatok. Jediná prekážka bola tradične hať Pilař 3 km pre Majdalénou. Je tam dvojmetrový skôr, ktorý sa prenáša. Po obede na Majdaléne sa konal druhý úsek dňa : Majdaléna – Stará hlína.
Tento úsek tečie starým korytom rieky Lužnica. Počas roka je zvyčajne temer nesplavné pretože voda tečie novým korytom ale na jar zvyknú napúšťať rybníky. Tretina úseku vedie „rozprávkovým“ lesom ktorý je zároveň aj chránenou prírodnou rezerváciou. Po doplavení do Starej Hlíny nasledovalo naväzovanie a kto chcel sa mohol navečerať v miestnom pohostinstve. Odtiaľ sme sa presunuli do telocvične v Sezimovom ústí kde sme prespávame v miestnej škole. Má to výhodu v prípade zlého počasia počas prvej noci. Ráno sa nakladáme do autobusu a s tradičnou zastávkou v obchode sa presúvame na vodu. Nasleduje úsek táborských jezov. Prvá etapa je o jezoch a ich zdolávaní. Podľa stravu vody v lodi a keď je zle tak aj pešo.
Druhý úsek je skôr olejnatý. Na pol ceste sa nachádza reštaurácia v ktorej zvyknú mať základné menu. Čiže netreba brať veľa jedľa so sebou. Zvyčajne tam strávime okolo hodiny. Tento rok sme mali prípek ako na pláži v bulharsku. Výsledkom čoho bol nejeden pripálený úsmev. Úsek končí pod zrúcaninou hradu v Dobroniciach, kde minulý rok bola aj nejaká akcia so šermiarmi plus nejaké zo tri stánky. Tento rok sa tam nič nekonalo. Akurát sme mali kopec zábavy z jednej účastníčky splavu, ktorá chcela zapôsobiť na miestnych chlapcov a pritom sa vykúpala. Presunuli sme sa znova do telocvične. Kto chcel mohol sa ísť najesť. Večer sa konal aj kultúrny program. Tradičné zloženie splavu pozostáva z aspoň jednej gitary, väčšinou viac, elektrická basa (telocvičňa :) a kamaráti v poslednom kempe). Posledné dva roky s nami bol aj kamarát s husľami a hudba mala solídnu úroveň. Ráno sme sa napakovali do autobusu. Znova sme stáli obchode a presunuli sa do týnca nad Sázavou. Je to veľmi pekný úsek s perejkami od ww1 do ww2 podľa vodostavu. Tento rok ww1. Ale počasie stále vynikajúce. Je to neďaleko prahy a vzhľadom na sviatky tam zvykne byť viac lodí. Horný úsek do Kamenného prívozu je o perejách a jezoch. Ktoré pre skúseného vodáka nie sú veľkou prekážkou, ale pre vodáka „som prvý krát na tečúcej vode je to celkom zážitok“. Dolný úsek je viac o pozeraní na tradičné trampské chaty nalepené na svahu Sázavy.
Voda príjemne tečie a pri ležérnom tempe „voda ma nesie“ zvykne tento úsek trvať do dvoch hodín. Končíme neďaleko cukrárne. Odtiaľ sme sa presunuli na stvořidlá, kde okrem splavu stvořidiel samotných. Ktoré v posledných rokoch veľa vody nepobrali zvykne byť aj trampský so všetkým čo k tomu patrí.Tento rok sme tam boli dve noci. Prvý večer bol kultúrne slabší. Bola tam ešte únava z celého dňa. Ráno sme sa vyviezli hore nad stvořidlá a poplavili dole. Vody skromne ale plavebná dráha bola. Druhý deň sme aj čarodejnicu pálili. Naši český kamaráti pripravili oheň, ježibabu. Keďže sú to tiež hudobníci tak večer bol kvalitný.
Ráno sme posušili stany, pobalili sa a šli domov. Tento rok vyšiel úplne perfektne. Počasie ako z katalógu. Partia výborná. Tento rok organizačne šliapala ako hodinky. Mať viac vody tak už môžme len krochkať blahom ale nemôžeme mať všetko.