Bleskovky »

2. apríla 2017 – 6:29

Tento rok zase prišla jar do Tatier o niečo skôr než bývavalo zvykom. Tento víkend začala tiecť Belá.
Včera sme si ju užili dosýta. Od vodárne po potraviny bez prekážok, teda jeden strom v rieke ktorý sa dá v pohode obísť. Veď vidno na fotkách.
1. apríl sa vydaril :-)
Minulý víkend ešte na skialpoch a tento na vode. Všetko ako má byť.

Read the full story »
2017
2016
2015
2014
2013
Home » Bleskovky

Protestná akcia proti výstavbe MVE – 1. septembra v Banskej Bystrici

Submitted by on 13. augusta 2012 – 9:17

Ružbašská Míľava – MVE pred dokončením, neviem si predstavit ako by sa takýto zásah do rieky mohol spĺňať požiadavku o navrátení do pôvodného stavu…

 

Pred 25 rokmi sa dala rieka Hron splaviť od Helpy až do ústia do Dunaja za priaznivých okolnosti bez toho, aby vodák vystúpil z lode. Samozrejme pri splavných 271 km na Hrone je to myslené obrazne.

 

V súčasnosti je na rieke Hron je vybraných asi 36 profilov vhodných pre výstavbu „Malej vodnej elektrárne“ (MVE), ktoré vybralo  Ministerstvo životného prostredia SR. Doteraz ich je postavených 14 a ďalšie sú v pripomienkovacej fáze. Podľa vodákov to znamená zhoršené podmienky na splavovanie Hrona a aj preto sa rozhodli zorganizovať protestnú akciu. Prinášame vám ich vyjadrenie a pozvánku zároveň:

„Deň ústavy „1. september je možno práve tým najvhodnejším termínom na vyjadrenie obáv z porušovania nášho základného ústavného a ľudského práva, práva na zdravé životné prostredie.To, že sa oi. aj ústava porušuje paradoxne v réžii štátnych orgánov, ktoré sú poverené tvorbou a ochranou životného prostredia je zvlášť alarmujúce. Novovznikajúca skupina „zelených energobarónov“ nám pod rúškom“ zelenej energie a záchrany planéty pred globálnym oteplením ničí posledné zvyšky živých riek a my ich ešte za to kráľovsky platíme.Dajme najavo svoju nespokojnosť a zabráňme devastácii našej prírody… Protestná akcia bude zameraná na problematiku výstavby nových priečnych hatí na našich riekach (MVE). Vyjadrime verejne svoje oprávnené obavy a sústreďme pozornosť širokej i odbornej verejnosti na túto pálčivú problematiku. „Už čoskoro bude neskoro!“ Zdôrazňujeme, že nie sme proti obnoviteľným zdrojom energie a ani rozumnému využitiu hydroenergetického potenciálu našich riek. Zásadne však nesúhlasíme s obohacovaním sa jednotlivcov na úkor nás, našich detí a životného prostredia. Podporte naše aktivity a vyjadrite svoju občiansku angažovanosť na protestnom pochode a splave, ktorý organizujeme symbolicky práve na 1. septembra v Banskej Bystrici.“

LODE NA PROTEST POŽIČIAME ZADARMO, STAČÍ PRÍSŤ!!!

Program:         9:30 – 10:00 Príchod účastníkov na parkovisko pod Urpínom

10:00 – 11:00 Protestný pochod, Štadlerovo nábrežie

11:00 – 12:30 Protestný splav, rieka Hron

12:30 – 14:30 Občerstvenie, meeting kemp Fort Geronimo, Vlkanová

Miesto konania:         Banská Bystrica parkovisko pod Urpínom, Štádlerovo nábrežie, rieka Hron, kemp Fort Geronimo

Z organizačných, priestorových a materiálových dôvodov je potrebné sa na akciu vopred prihlásiť.                         Bližšie informácie:         Jaro Baran         jbmoutonjb [zavinac] gmail [bodka] com

Niečo o našom Hrone:

Hron je 298 km dlhý ľavostranný prítok Dunaja. Pramení pod Kráľovou hoľou nad Telgártom vo výške okolo 980 m.n.m., do Dunaja ústí nad Štúrovom vo výške 112 m.n.m. Najvyšším bodom povodia je Ďumbier – 2043 m.n.m. Povodie pretiahnutého perovitého tvaru, ktoré svedčí o jeho nevyvinutosti, tvoria jadrové (Nízke Tatry, Starohorské vrchy, Veľká Fatra, Slovenské Rudohorie) a mladovulkanické pohoria (Poľana, severná časť Javoria, severná a západná časť Štiavnických vrchov, Kremnické vrchy, Vtáčnik a Pohronský Inovec), neogéne kotliny (Horehronské Podolie, Zvolenská, Pliešovská a Žiarska kotlina) a Podunajská nížina. Hrebene pohorí sú súčasne aj rozvodím toku, ktoré tečie od prameňa približne po Banskú Bystricu západným, ďalej prevažne južným smerom. Plocha povodia je 5454 km2. V hornej časti priberá, najmä z Nízkych Tatier, krátke vodnaté bystriny s prudkým sklonom, smerom po toku sa dĺžky prítokov zväčšujú. Najdlhšie ľavostranné prítoky – Hronec, Rohozná a Čierny Hron, tečúce zo Slovenského Rudohoria, a pravostranné prítoky – Bystrianka, Vajskovský a Jeseniansky potok, tečúce z Nízkych Tatier, majú rozvetvenejšiu sústavu. V strednej časti sú významnejšie pravostranné prítoky Bystrica, Rudnica, Lutilský potok a Kľak, z ľavostranných Slatina – najväčší prítok Hrona a Jasenica. V dolnom toku sú len 2 významnejšie prítoky – zľava Sikenica a sprava Kvetnianka. Zo 40%-nej zalesnenosti povodia tvoria listnaté porasty 32% a zmiešané 29%. V dolnom toku sú ako zvyšky pôvodných lužných lesov pruhy vŕbových a topoľových porastov. Horný tok Hrona aj s prítokmi má až po Banskú Bystricu maximálnu vodnosť v apríli, minimálnu vo februári, pripadne v júli a auguste, na strednom a dolnom úseku max. vodnosť v marci, min. v júli. Na vodomerných staniciach v Brezne (582 km2), Banskej Bystrici (1766 km2), Novej Bani (3821 km2) bol priemerný ročný prietok 8,05 (Brezno)-27,9(Banská Bystrica)-49,5 (Nová Baňa), max. 220-560-1050, min. priemerný denný 1,2-4,7-7,6 m3/s. Veľké povodne sa vyskytli v rokoch 1784,1813,1853 a 1974. Povodeň v roku 1974 kulminovala 22.októbra, kedy prietok v Banskej Bystrici dosahoval 560 m3/s.Koryto horného toku Hrona je stabilné, brehy sú zarastené vegetáciou. Stredný úsek bol miestami upravený, koryto je prevažne prirodzene stabilizované, ale aj tak miestami zaplavuje poľnohospodársku pôdu. Vo Veľkých Kozmálovciach je koryto prehradené kamennou nahádzkou, ktorá odráža vodu do závlahového kanála Perec. Koryto dolného úseku je okrem miestnych úprav v niektorých obciach nestabilné, meandruje, brehy sú podomieľané a vyše 12 tisíc ha poľnohospodárskej pôdy je zaplavovanej. Výusťová trať je na dĺžke 6,5 km upravená a zabezpečená hrádzami. Ľadové zápchy väčšieho rozsahu, ktoré spôsobujú zaplavovanie polí a komunikácií, sa občas vyskytujú na strednom, ale najmä dolnom toku, kde tok meandruje.V hornej časti povodia má Hron vodu veľmi čistú, len pod niektorými väčšími sídliskami a priemyselnými centrami prechádza na krátkych úsekoch na vodu čistú. Medzi Dubovou a Žiarom nad Hronom je znečisťovanie odpadovými vodami badateľnejšie, výrazné zhoršenie kvality je medzi Slovenskou Ľupčou a Banskou Bystricou. Vplyv odpadových vôd zo Žiaru nad Hronom čiastočne zhoršuje určité zlepšenie, ktoré nastáva samočistením medzi Zvolenom a Žiarom nad Hronom. Tento vplyv je už v Tlmačoch samočistením zlikvidovaný a až po vtok do Dunaja má Hron vodu čistú, so zvýšeným množstvom biogénnych prvkov.Názov Hron (Gran) je doložený už z rímskych dôb. Jeho údolím viedli od stredoveku významné spojovacie o obchodné cesty. Od 17.storočia bola voda Hronu využívaná na dopravu dreva, vody horného a stredného toku a jeho prítokov aj na výrobu energie pre potreby baníctva a hutníctva. Pltnícky sa drevo po Hrone dopravovalo až do 20.rokov 20.storočia. V súčasnosti sa využíva prevažne na zásobovanie priemyslu a poľnohospodárstva vodou.

Zdroj:Internet,binderovci