Bleskovky »

18. decembra 2019 – 22:37

26.12.2019 po zraze o 10:00 hod.
v Pieniny sport center Červený Kláštor 37
Prajem Vám príjemné sviatky
a teším na tradičné stretnutie za každého počasia.
Prípadné info na 905 252043 alebo olejarzavinackryhabodkask

Print Friendly, PDF & Email
Read the full story »
2017
2016
2015
2014
2013
Home » Enviro, MVE

MVE Jalná na Hrone

Submitted by on 5. marca 2013 – 15:48
MVE3Z e-mailu občana z Jalnej:

Ohľadom starostu Hronskej Dúbravy a MVE  ja som sa s ním kontaktoval len raz a to keď som zistil, že MVE HD leží skoro celá v k.ú. Jalnej tzn. u nás (zistil som to niekoľko mesiacov dozadu). Vtedy som sa ho pýtal, že ako je možné, že sa niečo postavilo v cudzom k.ú.. On ma celý telefonát presviedčal, že celá MVE leží v katastri Hronskej Dúbravy. V prílohe  je výkres, kde je červenou čiarou hranica katastrálneho územia Jalnej. Je tam zobrazená aj hrádza. Z tohoto obrázka je jasné aj (s prepáčením) hlupákovi, že v k.ú. Hronskej Dúbravy sa nachádza len strojovňa!!! Hrádza aj kus Hrona je u nás, a kus Hrona je ešte v k.ú. Hronskej Breznici. MVE HD je čierna stavba ako vyšitá, pretože obyvatelia a ani poslanci Trnavej Hory (Jalná je časť TH) nevedeli, že v našom katastri si niekto niečo stavia. Bohužiaľ nedá sa podať podnet na KP, pretože už ubehlo kopu času (pretieklo množstvo vody)…na KP je možné podať podnet do 3 rokov a tie už prešli.

**************

Ak chcete spoznať skutočné skúsenosti spýtajte sa ľudí v Hronskej Breznici – tí budú vystavení nebezpečenstvu viac ako ľudia v HD bývajúci na kopci (za nás rozhodol tiež človek bývajúci na kopci – starosta susediacej obce Pitelovej).

Perlička na záver – nikto doteraz našej obci z MVE HD nezaplatil ani cent na daniach!!!

*************

Len malý príklad zo správy o hodnotení vplyvov na ŽP MVE Jalná:
• Na veľkej časti dna zdrže (ktorá má mať dĺžku cca 1,6 km) sa budú hromadiť jemné sedimenty, na ktoré sú spravidla naviazané aj znečisťujúce alebo organické látky. V prípade dlhého obdobia bez vyhradenia zdrže a bez jej „prepláchnutia“ veľkými vodami dôjde ku zhrubnutiu týchto sedimentov a ku aneróbnym hnilobným procesom. Tieto by sa po rokoch mohli sporadicky v teplých mesiacoch prejaviť uvoľňovaním zapáchajúcich bahenných plynov (bublinkovaním), ako napr. v zdrži MVE Turá na dolnom Hrone.
• Aj napriek sezónnemu preplachovaniu usadzovaných sedimentov bude v plytkých okrajoch koryta dlhodobo hrubnúť vrstva neodplavených sedimentov, čím sa bude zmenšovať prietočný profil Hrona
a zväčšovať sa pravdepodobnosť vybreženia pri veľkých prietokoch. V prípade extrémnych mrazov bude dochádzať raz za niekoľko rokov ku sporadickému nahromadeniu ľadovej bariéry na konci vzdutia.
To môže zdvihnúť inak nezavzdutú hladinu Hrona medzi ústím Ihráčskeho potoka a mostom a spôsobiť vybreženie do záhrad v obytnej zóne Jalnej.

• V celom 1,6-kilometrovom úseku zdrže sa zmení rýchlosť prúdenia vody, následkom čoho sa zvýši ukladanie sedimentov (najmä piesčito-hlinitých) a kvalitatívne sa zhoršia fyzikálne a chemické
vlastnosti povrchovej vody. Len v extrémnych prípadoch dlhších období sucha a tepla by mohlo dochádzať aj ku eutrofizácii. Zo špecifickej požiadavky 2.2.6. Rozsahu hodnotenia, vychádzajúcej zo stanoviska SVP, š.p. Banská Bystrica k zámeru (list č. 910/2011 zo dňa 28.2.2011), vyplýva potreba podrobnejšie rozpracovať, resp. „posúdiť vplyv navrhovanej činnosti na zimný režim t.j. priechodnosť ľadov
a plaveninový režim t.j. sekundárne prekážky“.
Pri konzultácii s Ing. Žiakom z prevádzky SVP B.Bystrica spresnil uvedené obavy a negatívne skúsenosti s problémami vyvolanými výstavbou riečnych zdrží.
Je všeobecne známe, že každá priečna stavba na toku znižuje rýchlosť prúdenia, najmä vo vzdutí ale aj v prehĺbení dochádza k sedimentácii neseného materiálu (plavenín a splavenín) a dlhodobému narastaniu ich hrúbky najmä pri brehoch rieky. Z toho vyplýva, že prietočný profil sa dlhodobo postupne zmenšuje a potenciálne môže výhľadovo dôjsť k negatívnemu ovplyvneniu povodňových prietokov – v úseku vzdutia sa v budúcnosti môžu vyskytovať častejšie a vo väčšom rozsahu. (Pritom z vodohospodárskeho hľadiska je jedno, či hydrodynamické vzdutie jednej zdrže hneď nadväzuje na prehĺbenie vyššej MVE alebo je od neho vzdialené stovky metrov, prípadne niekoľko km). V zimnom období sa na hornom konci vzdutia tvorí ľad od dna i od brehov, pričom sa tu zachytávajú aj priplavované ľadové kryhy a sriene, ktoré narážajú aj na zamŕzajúcu hladinu vzdutia, kde sa kopia, ponárajú a postupne upchávajú prietočný profil. Po dlhotrvajúcich mrazoch a náhlom odmäku, zvyšujúcom prietok rieky, dochádza ku vyliatiu rieky nad horným koncom vzdutia – ako je tomu raz za niekoľko rokov napríklad na spodku stredného Hrona nad zdržou Veľké Kozmálovce (Kozárovce), kde je občas potrebné uvoľňovať ľadovú bariéru ťažkými mechanizmami alebo aj odstrelom.

Alebo čo píšu o ekológii:
ÚZEMNÝ SYSTÉM EKOLOGICKEJ STABILITY (GNÚSES, RÚSES, MÚSES)
• Podľa „Generelu Nadregionálneho ÚSES SR“ (Húsenicová et al., 1991) ako aj podľa „Regionálneho ÚSES okres Žiar n/Hronom“ (Ekotrust, 1992) tok Hrona spolu s priľahlým územím plní funkciu regionálneho biokoridoru hlavne pre pozemné živočíšstvo a rastlinstvo, no pre viaceré migrujúce druhy rýb a vtáctva, a tiež pre dlhodobé šírenie suchomilných a teplomilných druhov do Karpát je
biokoridorom s nadregionálnym významom. Ako nadregionálny biokoridor umožňuje tiež dlhodobú migráciu živočíchov a rastlín medzi karpatskou a panónskou oblasťou. Samotná rieka je aj ťažko
nahraditeľným transportérom biologických živín a potrebných anorganických
, ale aj nepotrebných znečisťujúcich materiálov.

Je tam dokonca súpis vzácnych druhov živočíchov na lokalitách budovania MVE Jalná:
(skratky znamenajú stupeň vzácnosti podľa červeného zoznamu Slovenska – vysvetlivky v predchádzajúcej kap. C.II.7.1.1., E=chránený druh európskeho významu, N= chránený druh národného významu):
RYBY (Pices)
čerebľa pestrá – EN
hlavátka veľká – LR:cd
nosáľ sťahovavý – LR:cd
podustva severná – LR:cd
ploska pásavá – LR:nt, N
jalec maloústy (Leuciscus leuciscus) – LR:nt
jalec hlavatý – LR:lc
lipeň tymiánový – LR:lc
mrena severná – LR:lc
(ostatné druhy rýb sú uvedené v podrobných tabuľkách v prílohe č.2 – napr. tab.č.6)
OBOJŽIVELNÍKY (Amphibia)
skokan (Rana sp.) – LR, N
ropucha bradavičnatá (Bufo bufo) – LR:cd, N
kunka žltobruchá (Bombina variegata) – LR:cd, E
PLAZY (Reptilia)
užovka obojková (Natrix natrix) – LR:lc, N
VTÁKY (Aves)
volavka popolavá (Ardea cinerea) – LR:nt, E
bocian čierny (Ciconia nigra) – LR:nt, E
kačica divá (Anas platyrhynchos), E
belorítka domová (Delichon urbica), E
lastovička domová (Hirundo rustica), E
pinka lesná (Fringilla coelebs), E
kolibkárik čipčavý (Phylloscopus collibita), E
strakoš (Lanius sp.), E
penica (Sylvia sp.), E
ďateľ veľký (Dendrocopos major), E
sokol lastovičiar (Falco subbuteo) – LR:nt, E
sokol myšiar (Falco tinnunculus) – LR:lc, E
myšiak lesný (Buteo buteo) – LR:lc, E
orol kráľovský (Aquila heliaca) – EN, E
rybárik riečny (Alcedo atthis) – LR:nt, E
trasochvost biely (Motacilla alba) , E
sýkorka bielolíca (Parus ater), E
drozd čierny (Turdus merula), E
žltochvost domový (Phoenicurus ochruros), E
straka čiernozobá (Pica pica), E
sojka zlovestná (Garrulus glandarius), E
škovránok poľný (Alauda arvensis), E

CICAVCE (Mammalia)
vydra riečna (Lutra lutra) – VU, E
piskor lesný (Sorex araneus) – N

kuna lesná (Martes foina)
hraboš poľný (Microtus agrestis)
ryšavka lesná (Apodemus sylvaticus)

CENNÉ DRUHY ŽIVOČÍCHOV:
V území ohrozenom výstavbou MVE Jalná bolo v rámci terénnych prieskumov EIA zistených mnoho zákonom chránených druhov (chránené sú napr. všetky vtáčie druhy) ale aj niekoľko cennejších druhov živočíchov podľa slovenského Červeného zoznamu. Stupeň ich vzácnosti je uvedený priamo v predchádzajúcej v súpise zistených živočíchov. Medzi chránené druhy európskeho významu patria okrem všetkých druhov vtákov aj vydra riečna, a tiež žaba kunka žltobruchá. Medzi chránené druhy národného významu patria užovka obojková, ropucha bradavičnatá, piskor lesný a ryba ploska pásavá. Genofondové (generačné) lokality v ohrozenom území majú z týchto chránených druhov najmä obojživelníky (v čiastočne vysychajúcom ramene), semiakvatické plazy (v starých brehových porastoch)
a väčšina druhov vtákov (lesné a dutinové hniezdiče…), nie však veľké dravce, pre ktoré je toto malé územie len súčasťou ich rozľahlejšieho potravného teritória.

Je tam toho popísané omnoho viac, no aj napriek týmto skutočnostiam to bez problémov prešlo, ako keby sa to malo stavať niekde kde nie je nič živé. Jednoducho o tom rozhodujú úradníci ktorí prihliadajú len na to čo za to budú mať oni. Uvedomme si jedno, že úradníci sú len dosadzovaní a nie volení ľuďmi, no starosta a poslanci by sa mali starať o ľudí, pretože zvyčajne s ľuďmi žijú v jednej obci a čo je hlavné dostali od ľudí mandát na to aby ich zastupovali. Preto to bremeno argumentov zostáva na samospráve a nie na úradníkoch.

Ako som napísal, tie argumenty Vám dáva v materiáloch sám investor, len si ich treba naštudovať. Žiadny úradník nie je s okolitou prírodou v danej obci tak previazaný ako jeho obyvateľ (teda aj poslanec a starosta). Ak potrebujete akúkoľvek pomoc, napíšte nám a budeme sa snažiť Vám čo najúčinnejšie pomôcť.


Print Friendly, PDF & Email

Tags: , , , ,