XII. Štefanský splav Dunajca

Po sobotnajšom prechode frontálneho systému nad Slovenskom nastala ideálna situácia na splavenie nejakej peknej riečky. Na Belej je vody málo, Bialka je prázdna, takže sme sa rozhodli skúsiť to na hornom Hnilci, ktorý by mohol mať vody dosť. Internetové meradlo SHMU Stratená nefungovalo, preto sme si naplánovali aj tzv. suchý variant s nácvikom eskimákov a prehladky Stratenej a občasného prameňa pod Havraňou skalou, k čomu však naštastie nedošlo. Košická partia dofrčala v zložení Maťa Čujka, Monika a Stijn (belgická akvizícia) železničnou krabičkou 810 do žst. Dobšinská Ľadová Jaskyňa, kde sa stretli s tatransko-michalovskou partiou (tatranci boli výrazne v oslabení, nakoľko som tam bol len ja a  michalovské sestry Naty a Paula). Zvítali sme sa, prebrali nové klepy, nahodili sa do neoprénov a pri moste sme sa nalodili do kajakov v nasledujúcom zložení:

1. Mgx /Blisstick SCUD/ = prieskum, špecialista na chytanie pádiel a beh cez koprivu 2. Čujka /Jackson Rocker/ = aktívna bojová podpora, špecialista pre zber lesných plodov a zabávač tímu /hihihi/ 3. Naty /Pyranha S6/ = tímový šaman, zber mŕtvych a ranených

Hnilec pramení na východnom svahu masívu Kráľovej hole, blízko sú pramene významných riek Hron, Čierny Váh a Hornád. Rieka Hnilec preteká Slovenským rajom a Volovskými vrchmi, do Hornádu sa vlieva pri Margecanoch. Najvýznamnejšími prítokmi sú ľavostranný Železný potok a pravostranné Smolník a Kojšovský potok.

Na svojom hornom toku má Hnilec ráz horskej bystriny, ktorá sa prediera malebným údolím na rozhraní Slovenského raja a Slovenského rudohoria (Volovských vrchov). Na svojom hornom toku nad obcou Stratená rieka Hnilec vytvára tiesňavu Stratenský kaňon. Stratenská dolina je krajinársky veľmi atraktívna – po celej dĺžke ju lemujú skalné zrázy okolitých vrchov, ležia v nej dve národné prírodné rezervácie – NPR Hnilecká jelšina a NPR Stratená, svetoznáma Dobšinská ľadová jaskyňa a verejnosti neprístupná Stratenská jaskyňa.   Pri Dedinkách bola na rieke vybudovaná priehrada Dedinky – Palcmanská Maša, ktorá slúži ako prečerpávacia vodná elektráreň. Počas činnosti elektrárne je voda presmerovaná do elektrárne Vlčia dolina-Dobšiná, kde umelo nadlepšuje prietok Dobšinského potoka, prítoku Slanej. Pod Dedinkami je preto Hnilec často nesplavný kvôli nedostatku vody. Od Dediniek rieka tečie prudkým tokom s ostrými kameňmi na dne širokého, väčšinou zalesneného údolia cez dediny Mlynky, Hnilec, Nálepkovo, Mníšek nad Hnilcom. Pod Mníškom nad Hnilcom rieka mohutnie, spád ale neklesá, tečie početnými kamenitými perejami. Pri Prakovciach sa údolie opäť zužuje a Hnilec si udržuje svoj perejnatý a prudký tok až po ústie do Hornádu pri Margecanoch.

Vodný stav zodpovedal splavnému minimu, rieka je široká 2-4 metre, splavná je vačšinou len jediná stopa. Vhodné len pre kajaky alebo pálavy.

Od mosta v DĽJ sa rieka kľukatí a meandruje až k zárubnému múru s domom nad pravým brehom. Manévrovali sme meandrami, pretláčali sme sa cez stromčeky, vŕbky a iné rastlinstvo až k spomínanému domčeku na konci DĽJ. Tento úsek zabral asi 30minút, škoda že sme nezobrali pílku, možno nabudúce. Za domčekom sa rieka zúži na 2m a tečie v kamennom koridore bez možnosti zastavenia až k vŕbovému závalu, kde sme s Čujkou prvý krát kúpali. Obe pádla zostali zapichnuté vo vrbine, Hnilec nad nami viedol v počte krys 2:0. Naty tadial so svojou S6 prefrčala ako nôž maslom. Poučenie: 1. eskimuj hneď a nepozeraj čo robí Čujka :) 2. Ísť v 5s intervaloch sa dakedy neoplatí /hlavne ked ste vo vrbine viacerí a bojujete o jedno pádlo/. 3. riešenie Naty že zapichnuté pádlo podstrčiť popod loď a eskimovať z druhej strany je efektné, ale nie efektívne.

Po úvodnom entré spojeným s behom cez žihľavu sme začali jazdiť v alpskom štýle – z vracáka do vracáka. Rieka vstúpila do úžasného kaňonu podobného prielomu Hornádu, ale užšiemu. Voda silne ťahá na podmyté skaly, takže s výberom optimálnej stopy treba opatrne nakúkať do každej zákruty. Na dvoch miestach prúd ide rovno na skalu, od ktorej sa odvracia v 90st. uhle a tečie doprava. Jedno miesto je pri ústí potoka Kopanec (stará cesta na Hrabušickú pílu, dobrý alternatívny začiatok), dalšie je už v Stratenskom kaňone rovno za mostom.

Za DĽJ tobogánom sme sa pokojne člnkovali dole prúdom, za železničným mostom a tunelom popod vrch Kryvian začína malý kaňon, ktorý je ale krátky, ale o to krajší. V malom kaňone sa zľava vlieva potok Kopanec zo Slovenského raja. Za kaňonom sa rieka troška normalizuje a rozšíri, alpskú jazdu môžete zameniť sa kačičkovanie až po cestný most pred Stratenským cestným tunelom. Počas našej plavby bol most v rekonštrukcii, v koryte rieky sú oceľové larseny. Za veľkej vody je nutné zastaviť skôr a preniesť, nakoľko posledných 20m tečie rieka v navigácii s problematickým vystupovaním. Automobilistom čakajúcim v šóre na semafor sme pripravili pekný šok, keď sme zrazu povyskakovali z lopúchov za zvodidlami a preniesli 3 kajaky na druhú stranu, kde sme opäť zmizli v lopúchoch. Za mostom začína Stratenský kaňon so starou cestou, ktorá teraz slúži ako cyklochodník a turistický chodník. Rieka je úzka, tečie na aj popod skaly a charakterom pripomína prielom Hornádu. Kamene sú guttensteinské vápence, niektoré ostré ako nôž. Jazda v tomto úseku patrí k jednej z najkrajších na Slovensku, malé vracáky pre 1 loď, krásne skalné steny a bralá, prúdy a protiprúdy, ostré rozhrania aj karfióly. Všetko končí asi po 1km za ďalším cestným mostom /druhá strana tunela/, kde je po ľavej strane parkovisko s možnosťou zanechania auta alebo ukončenia splavu. Dosýta sme sa tu vyblbli, dievčatá spolu so mnou lietali z jedného vracáku do druhého.

Za zákrutou nasledujú 3 menšie valce, skalný skok s drevom a potom už len pohodová plavba cez dedinku Stratená. Za cestným a žel. mostom na konci Stratenej meradlo SHMU, na konci navigácie priečny prah /za VV drží/ a potom už len pohodovým korytom až po začiatok vzdutia priehrady Palcmanská maša v osade Stratenská píla, jedno z najčarokrásnejších miest Slovenska. V osade je pri chatke prameň vody.

Tu sme sa stretli s našou pešou časťou výpravy, vymenili sme si dojmy a pojmy a nechali sme ich trošku si zašportovať si pri ceste na Dedinky, kedže chodník ide hore briežkom. My sme sa len lenivo doplížili do Dediniek pred Hotel Dedinky, kde sme splav ukončili langošmi, klobásou a hrou Jungle Speed až do 15:50, kedy košická čast našej skupiny odfrčala krabičkou ŽSSK smerom na Margecany. My sme naviazali lode a odterigali sme sa v ústrety nedeľnému večeru.

WW II

dlzka splaveneho useku 10km

Zaciatok: Dobsinska Ladova Jaskyna, zel.st.

Koniec: Dedinky (Palcmanska Masa)

Dĺžka: cca 3h